MADRID, BRATISLAVA. Na útok boli dobre pripravení. Vopred si kúpili päť puzdier na pištole, napodobneniny zbraní, štyri bojové nože, baterky a päť druhov pút.

K tomu 33 roliek obojstrannej lepiacej pásky, kobercové pásky, kliešte a teleskopický rebrík.
S týmto prišli 22. februára k budove severokórejskej ambasády v Madride. Adrian Hong Chang zazvonil s tým, že sa chce stretnúť s obchodným atašé. Využil chvíľu nepozornosti strážcov a s komplicmi vtrhli do budovy. Ozbrojení mačetami, nožmi, oceľovými tyčami zneškodnili ochranku a všetkých zviazali.
Jednej zamestnankyni sa podarilo ujsť a okoloidúci privolali políciu. Keď prišla, otvoril znovu Hong, tentoraz v saku s odznakom severokórejského diktátora Kim Čong-una, opisuje akciu španielsky denník El País.
Niekoľko nerušených hodín
Predstavil sa ako severokórejský diplomat a policajtov ubezpečil, že sa nič neobvyklé nedeje. Muselo im to stačiť, keďže veľvyslanectvo je diplomatická pôda a polícia tam nemôže vstúpiť bez povolenia veľvyslanca.
Útočníci strávili v budove niekoľko hodín. Neúspešne presviedčali obchodného atašé, aby vypovedal poslušnosť režimu, no najmä odtiaľ odniesli niekoľko USB kľúčov, dva počítače, dva pevné disky a telefón.
Hneď po útoku odišli limuzínami do Portugalska, odkiaľ odleteli do Spojených štátov, kde časť získaných dokumentov posunuli FBI a CIA. K akcii sa prihlásila obranná skupina Čcheolima, nazvaná podľa ázijského mýtického okrídleného koňa, španielske úrady už žiadajú vydanie jej členov.
Odpor proti režimu rodiny Kimovcov mal doteraz skôr podobu balónov s letákmi alebo DVD, ktoré aktivisti posielali cez hranicu rozdeleného polostrova.
Politický odpor sa v krajine trestá mimoriadne tvrdo, v pracovných táboroch končí nielen previnilec, ale celá jeho rodina vrátane rodičov či detí. Preto sa nedá hovoriť o organizovanom domácom odboji.