VIEDEŇ. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v stredu potvrdil, že existovalo finančné prepojenie medzi mužom, ktorý 15. marca pri streľbe v dvoch mešitách na Novom Zélande zabil 50 ľudí, a krajne pravicovým identitaristickým hnutím v Rakúsku.
Kurz podľa agentúry Reuters spresnil, že Rakúsko má v úmysle rozpustiť toto hnutie, ktoré o sebe tvrdí, že chce chrániť európsku identitu.
Prehľadali dom aktivistu
Agentúry v utorok informovali, že rakúski vyšetrovatelia v pondelok prehľadali dom známeho krajne pravicového aktivistu.
Útoky v mešitách na Novom Zélande majú 49 obetí (minúta po minúte) Čítajte Stalo sa tak v rámci vyšetrovania jeho údajných kontaktov s mužom označovaným za páchateľa nedávneho útoku v mešitách na Novom Zélande.
Prehliadka sa konala v byte šéfa skupiny Identitäre Bewegung Österreichs (IBÖ) Martina Sellnera, pri ktorej mu polícia zhabala elektronické zariadenia.
Razia nasledovala po tom, ako dostal "neprimerane veľkú dotáciu" od osoby menom Tarrant, čo je priezvisko predpokladaného strelca z novozélandského Christchurchu.
Hovorca prokuratúry v Grazi dodal, že na zmienený dar narazili v rámci vyšetrovania 30-ročného Sellnera pre možné finančné priestupky.
"Účelom vyšetrovania je preskúmať súvislosti medzi pánom Sellnerom a útočníkom z Christchurchu," povedal Hansjörg Bacher.
Hnutie dostalo dar
Kedy hnutie dar dostalo, hovorca prokuratúry neuviedol. Išlo však o omnoho vyšší príspevok, než sú bežné finančné dary posielané Sellnerovi alebo jeho hnutiu.
Vyšetrovanie je podľa slov hovorcu vedené v súlade s rakúskymi protiteroristickými zákonmi.
Posadnutý Breivikom aj križiakmi. Terorista chcel na Zélande šokovať Čítajte Sellner prostredníctvom videonahrávky zverejnenej na portáli YouTube deklaroval, že s útokom v Christchurchi, pri ktorom zahynulo 50 moslimov, nemá nič spoločné.
Dodal, že prijaté peniaze venuje charitatívnej organizácii, a naznačil, že dôvodom daru by mohlo byť vyprovokovanie represívnych opatrení proti "vlastencom".
Identitaristické hnutie sa označuje za politicko-sociálne a pokiaľ ide o politickú orientáciu, prikláňa sa ku krajnej pravici. Zrodilo sa koncom 20. storočia vo Francúzsku, keď sa oddelilo od hnutia Nová pravica.
Identitaristické hnutie kladie dôraz na ochranu Európanov a ich identitu, ktorá je potlačená v dôsledku globalizácie a liberalizácie. Hnutie akcentuje etnický a kultúrny rozmer politiky.
Navštívil viacero krajín
Austrálčan obvinený z krvavého útoku v dvoch mešitách na Novom Zélande v minulosti navštívil viacero krajín vrátane európskych, pričom vlani sa podľa nedávnych zistení nemeckého spravodajského portálu t-online.de pohyboval najmä v lokalitách východnej Európy spätých s veliteľmi bojujúcimi proti Osmanskej ríši.
Na jeseň 2018 dorazil Tarrant po ceste po Pakistane do Bulharska. Podľa tamojších úradov pricestoval do krajiny 9. novembra letom z Dubaja, prenajal si auto a odletel 15. novembra do Bukurešti.
Austrálčan potom cestoval do Viedne, kde bol najmenej dvakrát, v Rakúsku navštívil aj viaceré miesta v Korutánsku a podľa zverejnených fotografií si "odskočil" do Nemecka pozrieť hrad Neuschwanstein.
V rovnakom časovom období bol okrem toho v iných balkánskych krajinách, vo Francúzsku, v Portugalsku, Španielsku, Poľsku, Česku, na Slovensku a v pobaltských štátoch.
Server t-online.de bližšie informácie o tamojších pobytoch nepriniesol. Jeho redakcia však upozornila, že na všetkých fotografiách nedokázala s istotou určiť lokalitu, pričom nie je ani potvrdené, že všetky zábery, ktoré Tarrant zverejnil, aj sám urobil.
Zintenzívnenie aktivít
V snahe predísť zopakovaniu útokov v budúcnosti novozélandská vláda povolila miestnym tajným službám viesť "intruzívne aktivity".
Minister pre tajné služby Andrew Little totiž v stredu informoval, že podpísal nariadenie o zintenzívnení sledovacích aktivít.
Vo vysielaní novozélandského rozhlasu Little vysvetlil, že tajné služby zvyčajne sledujú 30-40 ľudí, momentálne je však tento počet vyšší. Uviesť ho však odmietol.
Spresnil, že nové nariadenie zahŕňa rôzne sledovacie techniky - od fyzického sledovania po monitorovanie telekomunikačných aktivít.
"Všetko sú to aktivity, ktoré by za iných okolností boli považované za intruzívne," informoval Little, ktorý dodal, že prijatým nariadením sa povoľujú a dávajú do súladu so zákonom aktivity bezpečnostných zložiek, ktorá by inak boli protiprávne.
Novozélandské tajné služby a polícia sa po útokoch v Christchurchi ocitli pod paľbou kritiky, keď im časť expertov vyčítala, že sa príliš sústredili na islamistickú hrozbu.
