LONDÝN, BRATISLAVA. V celej osemstoročnej histórii britského parlamentarizmu sa to odohralo len raz a ani vtedy to nedopadlo dobre. Britskí poslanci si napriek tomu takzvané indikatívne hlasovanie skúsia znovu.
Poslanci majú v stredu naznačiť, ktorá forma britského odchodu z Európskej únie má medzi nimi najväčšiu podporu.
Lídri EÚ sa dohodli na dvoch termínoch odkladu brexitu (minúta po minúte) Čítajte Keď premiér Tony Blair hľadal v roku 2003 spôsob, ako priniesť viac demokratických mechanizmov do výberu členov hornej komory parlamentu, snemovne lordov, narazil na silný odpor aj vo vlastnej strane.
A tak sa obrátil na parlament, ktorému dal voľnú ruku v tom, ako by mala horná komora v budúcnosti vyzerať.
Poslanci nakoniec dostali možnosť hlasovať o siedmich možnostiach – od plne volenej snemovne až po plne nominovanú.
Výsledkom však bolo, že žiadny z návrhov nedostal väčšinu a snemovňa lordov tak dodnes ostáva zmesou monarchom vybraných silných osobností, cirkevných funkcionárov a doživotných či dokonca dedičných členov.
Neúspech už neznamená status quo
„Tieto hlasovania môžu byť nakoniec podobné v tom, že pre žiadnu možnosť sa nenájde dostatočná väčšina a konečný výsledok nepoteší nikoho,“ napísal odborník na britskú modernú históriu z Univerzity v Newcastli Martin Farr v januári, keď sa o možnosti „náznakového“ hlasovania hovorilo prvýkrát.
V článku pre web Conversation pripomína, že keď sa vtedy toto hlasovanie skončilo neúspechom, ostal zachovaný pôvodný stav.
Ak by sa však hlasovanie o brexite skončilo nakoniec neúspechom, výsledkom by bol odchod 12. apríla bez dohody, čo by bola oproti súčasnosti obrovská zmena.
