ŠTRASBURG. Európsky parlament v Štrasburgu schválil v utorok smernicu Európskej únie o autorskom práve, ktorej cieľom je prispôsobiť túto právnu oblasť ére internetu.
Pre TASR to potvrdili slovenskí europoslanci, ktorí hlasovali za prijatie smernice.
Europoslanci smernicu o copyrighte schválili bez akýchkoľvek dodatočných zmien, čo znamená, že môže byť zavedená do praxe.
Členské krajiny majú dva roky na implementáciu
Predtým ešte musia znenie smernice odobriť aj ministri členských krajín (Rada EÚ), k čomu by mohlo dôjsť už 9. apríla v Luxemburgu. Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.
Za prijatie smernice hlasovalo v 751-člennom parlamente 348 poslancov, proti bolo 274 a 36 sa zdržali. Europoslanci sa už predtým odmietli zaoberať návrhmi, ktoré počítali s vypustením sporných článkov.
Delenie zisku s autormi giganti odmietajú
Smernica o digitálnom autorskom práve (smernica o copyrighte) zaručuje silnejšiu pozíciu tvorcov a vydavateľov pri vyjednávaniach s internetovými gigantmi a zároveň zachovanie slobody prejavu na internete.
Uvádza sa to v stanovisku Európskeho parlamentu (EP) potom, ako europoslanci schválili v utorok uvedenú smernicu.
Návrh revidovanej smernice o autorskom práve podporovali európski novinári, predstavitelia tlačových agentúr či hudobných vydavateľstiev.
Navrhovaná reforma chce totiž donútiť internetové platformy, aby sa podelili o časť svojich ziskov s tými médiami, na ktorých články, fotografie, videá či hudobné diela odkazujú.
Na druhej strane sú lobisti v podobe veľkých internetových platforiem (Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter), ktoré zatiaľ zadarmo šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia.
Veľké digitálne platformy sa nechcú deliť o zisky, ktoré im plynú najmä z reklamy sprevádzajúcej odkazy na rôzne mediálne produkty.
Závažné dôsledky pre internet
Proti reforme autorských práv v EÚ protestovali cez víkend v Berlíne a ďalších nemeckých mestách desaťtisíce ľudí.
Podobné protesty organizovala iniciatíva Save the Internet (Zachráňme internet) aj vo Francúzsku, Rakúsku, Česku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku, Portugalsku a na Cypre.
"Ešte nikdy nebol taký široký protest proti nejakej smernici EÚ," upozornila podľa agentúry DPA nemecká poslankyňa Julia Redová z politickej frakcie Zelení / Európska slobodná aliancia, ktorá v EP patrila medzi popredných kritikov tejto reformy.
Už v pondelok v stanovisku pre médiá upozornila, že ak bude reforma prijatá v predloženej podobe, bude to mať závažné dôsledky pre internet a "ohrozí" to dôveru celej generácie v politiku.
Nemecký poslanec Axel Voss z tábora ľudovcov (EPP), ktorý v mene Európskeho parlamentu rokoval o konečnej podobe spornej smernice, však v utorok - pred samotným hlasovaním - zdôraznil, že "táto reforma nepovedie k žiadnej cenzúre".
Poplatky za odkazy alebo náhľady
Spresnil, že revízia pôvodnej smernice z roku 2001 vytvorí právnu istotu pri používaní chránených autorských práv a zároveň vyváži slobodu prejavu, ako aj požiadavky digitálneho sveta.
Reformu, ktorá by mala modernizovať autorské práva v digitálnom veku, navrhla Európska komisia v roku 2016. V júli minulého roku sa europoslanci na znení smernice nezhodli.
Mnohí z nich označili za sporný najmä jej článok 11, podľa ktorého vydavatelia môžu vyžadovať poplatky za odkazy alebo náhľady na článok na internetových platformách.
Najdôležitejšími súčasťami reformy sú články 11 a 13. Článok 11 má vydavateľom umožniť zarábať peniaze vždy, keď digitálne spoločnosti ako Google odkážu na ich web.
Článok 13, v konečnom znení text uvádzaný ako článok 17, zasa prikazuje spoločnostiam ako YouTube či Facebook filtrovať obsah, ktorý porušuje autorský zákon.
Europarlament schválil koniec striedania času
Europoslanci tiež schválili návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021.
Informovali o tom agentúry DPA a APA.
Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov.
Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ (členské štáty).
Loading
...Dva roky na rozhodnutie
Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času až 84 percent Európanov, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas.
Exekutíva EÚ ako dátum poslednej zmeny navrhovala nedeľu 31. marca 2019, čo však neskôr rakúske predsedníctvo v Rade EÚ odmietlo aj s poukázaním na názorový rozkol členských krajín Únie na túto tému a navrhlo odklad na rok 2021.
Členovia Výboru Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) navrhli, aby v tých krajinách Únie, ktoré sa už "navždy" rozhodnú pre letný čas, došlo k poslednej zmene hodín v noci zo soboty na nedeľu koncom marca 2021.
A tie krajiny, ktoré si budú chcieť ponechať svoj štandardný čas, známy aj ako "zimný čas", naposledy otočia ručičkou na hodinách poslednú októbrovú nedeľu roku 2021.
Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu zároveň vyzval členské krajiny EÚ, aby záležitosť zimného a letného času posúdili medzi sebou.
To vychádza aj z odporúčaní eurokomisie, aby jednotlivé rozhodnutia členských krajín nezasahovali do fungovania vnútorného trhu EÚ.
Ak eurokomisia zistí, že naplánované časové dohody jednotlivých krajín by mohli účinne a trvalo brzdiť riadne fungovanie jednotného trhu, môže predložiť návrh na odloženie dátumu uplatňovania smernice o zmene času maximálne o 12 mesiacov a predložiť dovtedy nový legislatívny návrh.
Chronológia udalostí spojených so zavedením letného času
1784
Americký politik Benjamin Franklin v jednom zo svojich zápiskov uviedol, že ľudia by mali skôr vstávať a skôr chodiť spať, aby efektívnejšie využili denné svetlo.
1907
Návrh na zmenu času počas roka formuloval prvý raz londýnsky staviteľ William Willet v eseji Plytvanie denným svetlom. Opäť išlo o myšlienku efektívnejšie využívať slnečný svit, teda nie o úspory energie.
14. apríla 1916
Počas 1. svetovej vojny zaviedlo letný čas Švédsko, postupne sa do 30. apríla 1916 pridali ďalšie krajiny, medzi nimi aj Nemecko a ako jeho spojenec i Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili.
1940
Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas v období 2. svetovej vojny, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom.
1946
V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času - hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
1966
Ako prvé začalo uplatňovať modernú úpravu letného času Taliansko. V roku 1971 sa pridalo Grécko. Španielsko zaviedlo letný čas v roku 1974, Francúzsko v roku 1976. V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov Európskeho spoločenstva najmä pre to, aby navzájom zosúladili svoje časové pásma.
1979
Prvý raz bol na území bývalého socialistického Československa zavedený letný čas vo svojej súčasnej podobe. K prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období - ochladenie 1. januára 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny. Od letného času sa očakávali energetické úspory.
1980
Prvý raz sa zaviedli právne predpisy Európskeho spoločenstva o úprave letného času. Cieľom tohto kroku bolo zjednotenie existujúcich vnútroštátnych postupov a harmonogramov letného času, ktoré sa dovtedy odlišovali. Tým sa v rámci jednotného trhu zabezpečil harmonizovaný prístup k posunu času.
1981
Hodinky sa začali zo SEČ posúvať na SELČ už v poslednú marcovú sobotu a nie v apríli, ako v prechádzajúcich rokoch. Letný čas sa končil v sobotu v noci počas posledného septembrového víkendu. Čas sa menil na jar o polnoci a na jeseň o jednej v noci. Neskôr sa táto zmena posunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň).
1996
Slovenská republika sa podobne ako susedná Česká republika pripojili k európskym normám, podľa ktorých letný čas každoročne trval od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu. Teda na slovenskom území sa obdobie letného času predĺžilo zo šiestich na sedem mesiacov.
2014
Českí europoslanci v marci roku 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Pod hlavičkou iniciatívy Pre iba jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov Európskeho parlamentu.
8. február 2017
Vláda novým nariadením schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2017-2021. Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. marca 2017, týmto nariadením SR prebrala právne záväzné akty Európskej únie.
4. júla 2018
Na pôde europarlamentu a Európskej komisie (EK) začala prebiehať diskusia o striedaní času, 4. júla bola spustená verejná konzultácia s trvaním do 16. augusta. Občania členských krajín EÚ boli prostredníctvom ankety vyzvaní, aby sa vyjadrili, či súhlasia so striedaním zimného a letného času, keď dochádza k posunu o jednu hodinu, alebo by radšej uprednostnili zrušenie tohto zvyku.
17. augusta 2018
EK oznámila ukončenie verejnej konzultácie o tom, či EÚ upustí od praxe posúvania hodinových ručičiek o jednu hodinu dopredu v období od marca do októbra. K otázke letného času sa do 16. augusta do polnoci vyjadrilo viac ako 4,6 milióna občanov členských krajín EÚ.
31. augusta 2018
Podľa predbežných výsledkov verejnej konzultácie sa za odstránenie zmeny času vyjadrilo 84 percent respondentov. V rámci online konzultácie od 4. júla do 16. augusta 2018 bolo odovzdaných 4,6 milióna odpovedí zo všetkých 28 členských štátov Únie. Najvyššiu mieru účasti malo Nemecko (3,79 percenta), Slovensko bolo na 8. priečke (0,60 percenta). Predseda EK Jean-Claude Juncker oznámil, že EK navrhne zrušenie letného času.
14. septembra 2018
EK oficiálne predostrela návrh ukončiť už v roku 2019 sezónnu zmenu času v krajinách EÚ, pričom členské štáty sa môžu samostatne rozhodnúť, či chcú natrvalo zaviesť letný alebo zimný, t. j. v prípade Slovenska stredoeurópsky čas.
19. októbra 2018
V súvislosti s plánovaným zrušením striedania času v EÚ by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Uviedlo to slovenské Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v stanovisku k návrhu európskej smernice, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času.
