VARŠAVA. Múzeum v bývalom nacistickom koncentračnom tábore v Osvienčime požiadalo návštevníkov, aby prestali pózovať na koľajniciach vedúcich do niekdajšieho vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Brezinka.
Výzvu si všimla okrem iného britská stanica BBC, ktorá pripomenula, že nacisti v Osvienčime zavraždili takmer milión Židov a desiatky tisíc ďalších ľudí, hlavne Poliakov.
Pózovanie na koľajisku do Osvienčimu
"Pamätajte, že ste na mieste, kde zabili viac ako milión ľudí. Majte úctu k ich pamiatke. Sú lepšie miesta, kde sa dá naučiť chodiť po kladine, než na mieste symbolizujúcom deportácie státisícov ľudí k istej smrti," uviedlo múzeum na twitteri.
Loading
...Zverejnili pritom zábery pózujícich turistov, pokúšajúcich sa udržať rovnováhu na koľajniciach pred objektívmi fotoaparátov a mobilov.
"Je to veľmi dôležité upozornenie, naše fotografické návyky sa vymkli kontrole," odvetila v reakcii na výzvu múzea Francesca, ktorá sa do Osvienčimu možno v lete pozrie - a, ako uistila, pravidlá pre fotografovanie bude rešpektovať, veď "bez historickej pamäte nie sme nič ".
"Nechápem, prečo ľudia používajú Osvienčim ako pozadie a zaobstarávajú si zábery, ako sa smejú na mieste, kde - ako vedia - zavraždili tisíce nevinných ľudí," zhodla sa Moran Blytheová.
Nevhodné selfie fotografie
Stanica BBC na svojom webe pripomenula, že to nie je prvýkrát, kedy fotografie z Osvienčimu vyvolali rozruch.
Breanna Mitchellová z Alabamy si v roku 2014 robila v Osvienčime "selfíčka" so širokým úsmevom, ktoré na internete vyvolali rozruch a dospievajúcej dievčine začali na mobil prichádzať vyhrážky smrťou.
Celosvetové "selfie-šialenstvo" opakovane vyvoláva diskusie o tom, kde je vhodné podobné snímky zhotovovať a kde nie.
Kritike sa nevyhli ani najvyšší svetoví predstavitelia - napríklad americký prezident Barack Obama, britský premiér David Cameron a dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová, ktorí si zhotovovali selfie v decembri 2013 na pohrebe Nelsona Mandelu.
Osvienčim sa stal symbolom vyvraždenie šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny.
Len v Osvienčime bolo zmarených okolo 1,2 milióna životov, väčšinou židovských.
K väzňom osvienčimských táborov patrilo tiež na 50-tidíc československých občanov - Židov, politických väzňov a Rómov, z ktorých prežilo asi šesťtisíc.
