PARÍŽ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron nariadil rozmiestnenie armády na celom území krajiny.
Vojaci budú počas avizovaných víkendových protestov tzv. žltých viest pomáhať polícii pri udržiavaní bezpečnosti, informovali v stredu tlačové agentúry AP a DPA.
Opatrenie oznámil hovorca francúzskej vlády Benjamin Griveaux, ktorý zároveň uviedol, že vojaci budú chrániť "pevné body" vrátane vládnych budov a policajné zložky sa tak budú môcť lepšie sústrediť na udržiavanie verejného poriadku.
Demonštrácie zatienilo výtržníctvo
Macronova centristická vláda prisľúbila tvrdé zásahy proti protestom po tom, ako počas uplynulého víkendu došlo na parížskom bulvári Champs-Élysées k rozsiahlemu zmätku, ničeniu a rabovaniu.
Viac ako milión zapísaných krívd. Diskusia násilie žltých viest neukončila Čítajte "Už nečelíme demonštráciám, ale výtržníctvu," citoval Griveaux prezidenta.
Vláda zakázala demonštrácie žltých viest v okolí Champs-Élysées, ako aj v dvoch ďalších mestách vrátane Nice.
Ide o prvú sériu zákazov demonštrácií, ktoré budú podľa predpokladov uplatnené aj v Bordeaux a Toulouse. "Nasledujúce dni preto budú rozhodujúce," zdôraznil hovorca vlády.
V dôsledku situácie, ktorá nastala v hlavnom meste uplynulý víkend, prišiel o miesto šéf parížskej polície a ďalší dvaja vysokopostavení činitelia.
Vláda ich totiž obvinila z toho, že členom poriadkových síl nariadili, aby konali príliš nedôrazne.
Sedemtisíc vojakov po celej krajine
Na druhej strane príslušní predstavitelia týždne čelili kritike ľavice a ľudskoprávnych aktivistov za to, že policajný dohľad na protestoch bol priveľmi násilný.
"Štát použije všetky prostriedky - prostriedky, ktoré sú úplne bezprecedentné - na zabezpečenie ulíc Paríža a ďalších miest," varoval Griveaux.
Po celej krajine je už nasadených približne 7000 vojakov, väčšinou ozbrojených automatickými zbraňami. Ide o súčasť operácie Sentinelle, ktorú iniciovali na ochranu citlivých lokalít po teroristických útokoch v roku 2015.
Hnutie žltých viest vzniklo vlani v novembri ako protest proti plánovanému zvýšeniu daní z pohonných hmôt, avšak postupne sa rozrástlo o širšie požiadavky týkajúce sa daní, platov a priamej demokracie.
