ASTANA. Dlhoročný prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev v utorkovom príhovore k národu nečakane oznámil, že po takmer troch desaťročiach odstupuje zo svojej funkcie.
Informovala o tom agentúra AFP.
Predčasne ukončí piate funkčné obdobie
Pôvodne sovietsky komunistický funkcionár Nazarbajev bol prvým prezidentom nezávislého Kazachstanu, vo funkcii bol od apríla 1990.
"Prijal som rozhodnutie vzdať sa prezidentského mandátu," povedal 78-ročný Nazarbajev v prejave, ktorý odvysielala kazašská štátna televízia.
V predčasných prezidentských voľbách v apríli 2015 získal Nazarbajev 97,75 percenta hlasov. Jeho súčasné piate funkčné obdobie sa malo skončiť v apríli 2020.
Právomoci prevezme Tokajev
Oznámenie prišlo v čase rastúcej nespokojnosti v Kazachstane, ktorého hospodárstvo sa zotavuje z poklesu cien ropy a sankcií západných štátov voči jeho kľúčovému obchodnému partnerovi Rusku.
Právomoci hlavy štátu podľa agentúry Interfax prejdú na predsedu senátu, hornej komory kazašského parlamentu, ktorým je Kasym-Žomart Tokajev.
Stane sa tak po zložení prísahy na spoločnom stretnutí oboch komôr parlamentu o 12.00 h miestneho času (7.00 h SEČ). Informovala o tom agentúra TASS.
Kto je Nursultan Nazarbajev
Nursultan Abiževič Nazarbajev sa narodil 6. júla 1940 v Čemolgane v Kazašskej SSR. Vyučil sa v karagandskom metalurgickom koncerne, kde do roku 1977 pracoval najprv ako hutnícky robotník, neskôr vyštudoval za inžiniera. Do komunistickej strany vstúpil ako 22-ročný a zastával v nej mnoho funkcií, nakoniec bol prvým tajomníkom ÚV KS Kazachstanu (1989-1991). Od februára do apríla 1990 bol zároveň predsedom Najvyššieho sovietu Kazašskej SSR.
V apríli 1990 zvolili Nazarbajeva za prezidenta Kazašskej republiky. Na tento post ho znova zvolili v decembri 1991 v priamych voľbách, v ktorých získal 99 percent hlasov. Vo všeľudovom referende v roku 1995 mu päťročný mandát znova potvrdili až do decembra 2000. V roku 1998 sa však vzdal svojej funkcie a presadil predčasné prezidentské voľby, v ktorých ho 10. januára 1999 znova potvrdili na obdobie siedmich rokov. Do najvyššej funkcie štátu ho zvolili v decembri 2005 vo voľbách, v ktorých získal 91 percent hlasov a ktoré boli podľa pozorovateľov síce krokom vpred, nespĺňali však západné demokratické štandardy. Prezidenta kritizovali hlavne za pomalé tempo politických reforiem.
V máji 2007 kazašský parlament schválil zákon, podľa ktorého by mohol Nazarbajev pôsobiť na svojom poste neobmedzený počet funkčných období s odôvodnením, aby tento dlhoročný politik, ktorý doviedol Kazachstan v roku 1991 k nezávislosti, mohol dokončiť politické a ekonomické reformy.
Do funkcie prezidenta ho opätovne zvolili 3. apríla 2011 a o štyri roky neskôr sa stal očakávaným víťazom predčasných prezidentských volieb so ziskom 97,75 percenta odovzdaných hlasov.
Kazašský parlament odsúhlasil 6. marca 2017 balík ústavných dodatkov obmedzujúcich právomoci prezidenta v prospech poslancov a vlády. Zmeny ústavy schválené v druhom a poslednom čítaní podporil aj Nazarbajev. Podľa vtedajších vyjadrení analytikov by posilnenie právomocí parlamentu a vlády mohlo byť prospešné pre pokojné odovzdanie politickej moci po odchode Nazarbajeva z funkcie.
Kazachstan rozlohou patrí medzi najväčšie štáty sveta. Má obrovské zásoby ropy a plynu. Po rozpade ZSSR sa stal členom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a je známy kozmodrómom Bajkonur.
Kazachstan patrí v rámci krajín Spoločenstva nezávislých štátov medzi významných obchodných partnerov Slovenska.
