WELLINGTON, BRATISLAVA. Dve mešity v novozélandskom meste Christchurch boli plné, keď na ne 28-ročný Austrálčan Brenton Tarrant zaútočil.
Streľbu naplánoval na čas piatkových modlitieb. Útočník inšpirovaný masovým vrahom Andersom Breivikom zabil 50 ľudí a ďalších 50 zranil.
Navyše zariadil, aby ho svet pri masakrovaní mohol pozorovať. Útok totiž nakrúcal a vysielal na facebooku.
Môj útok si nikto neobjednal
Tarrant pred streľbou zverejnil 74-stranový manifest, v ktorom okrem zmienky o „genocíde bielych“ uvádza: „Nie som priamym členom žiadnej skupiny ani organizácie, hoci som prispel mnohým nacionalistickým skupinám a komunikoval som s mnohými ďalšími (...). Môj útok si žiadna skupina neobjednala, rozhodoval som sa sám.“
“Terorizmus nie je niečo, čo človek spácha sám, je to vysoko sociálna záležitosť. Ľudia sa začnú zaujímať o myšlienky, ideológie a aktivity, dokonca aj o tie desivé, pretože sú tu aj ďalší, ktorí sa o ne zaujímajú.
„
Ľahko si tak vyslúžil označenie osamelý vlk.
S týmto prívlastkom sa v prípade útočníkov stretávame čoraz častejšie.
Dostávajú ho aj zradikalizovaní islamisti, ktorí s pokrikom „Alah je veľký!“ útočia v európskych metropolách.
Hoci nikdy neboli priamo členmi Islamského štátu, teroristická skupina sa k nim po odznení paniky prihlási.
Ako ukazuje prípad Breivika či Tarranta, nálepku osamelý vlk môžu rovnako získať aj pravicoví extrémisti, ktorí, naopak, útočia na moslimov.
