Milujeme vás, odkazujú po útoku moslimom. Len slová nestačia

WELLINGTON, BRATISLAVA. Keď sa Európania dozvedeli o útoku na mešity v austrálskom Christchurchi, bol piatok ráno. Milióny moslimov na kontinente sa prebúdzali s tým, že čoskoro vyrazia do mešity na bohoslužby.

Prečítajte si tiež: Posadnutý Breivikom aj križiakmi. Terorista chcel na Zélande šokovať Čítajte 

„Mnohí z nich sa budú báť, že tento útok znamená začiatok novej, dlhodobej hrozby pre ich bezpečnosť,“ napísal pre Guardian po útoku H. A. Hellyer z mimovládky Atlantický výbor, autor knihy o európskych moslimoch.

„Musíme im ukázať, že v tom nie sú sami, že spoločnosť stojí za nimi. Že ich nevidíme ako moslimské komunity transplantované na Západ, ale ako moslimské komunity Západu.“

Nie ste v tom sami

Pri útoku austrálskeho strelca, ktorý uveril v nadradenosť bielej rasy, zomrelo vo štvrtok v novozélandskom Christchurchi vo dvoch mešitách 49 ľudí.

Pre jednu z najbezpečnejších krajín na svete ide o prvý teroristický útok v histórii.

Útok na Novom Zélande (20 fotografií)

Novozélanďania reagovali uctením si svojich moslimských krajanov alebo prisťahovalcov. Mnohí z nich utekali práve pred terorizmom alebo diktatúrami z Blízkeho východu a zo severnej Afriky.

Nie všetci sa vedeli dostať priamo do Christchurchu a miestami spomienok sa tak stali mešity po celej krajine. Postupne to už platilo o mešitách po celom svete, kvety ľudia kládli napríklad vo Vancouveri, v Birminghame i Londýne.

Milujeme vás. Sme v tom spolu. Navždy nás to zmenilo. Aj takéto odkazy sa objavovali kriedami napísané pred novozélandskými mešitami.

„Len teraz som položila kvetiny pred mešitu vo Wellingtone. Je tu teraz toľko lásky – kvety, objatia a odkazy podpory prichádzajú vo veľkom,“ napísala na twitteri Lucy Morrisová.

Na sociálnych sieťach sa okamžite po prvých správach o útoku začali objavovať ponuky ľudí, ktorí chcú sprevádzať moslimov, ak sa boja chodiť sami. Na sprevádzanie ich detí do škôl alebo na spoločnosť, ak sa žena bojí ísť do obchodu.

Nejde len o radikálov

V médiách sa objavujú slová odsudzujúce ľudí podobných útočníkovi, no uveriť tomu, že problémom sú len radikáli inšpirovaní nórskym masovým vrahom Andersom Breivikom, by bolo chybou, pripomína Hellyer.

Prečítajte si tiež: Slovenka žijúca na Novom Zélande: Tu nie je miesto pre násilie Čítajte 

Aj útočník z Christchurchu si rovnako ako Breivik napísal maninfest a jeho myšlienky, podľa ktorých moslimovia vykonávajú inváziu s cieľom vymeniť bielu väčšinu v Európe a na Západe, „majú v západných spoločnostiach dlhodobo miesto a nie sú vyhradené len pre politický okraj“.

Vždy, keď krajne pravicoví populisti šíria myšlienku, že moslimovia sú hrozbou pre našu civilizáciu, podporujú klímu, v ktorej sa myšlienky z manifestu zdajú ako menej extrémne, píše Hellyer.

„A vždy, keď odmietneme hrozbu protimoslimského fanatizmu, pomôžeme časti našej spoločnosti, ktorá sa snaží útočiť na moslimské komunity,“ napísal.

Útoky na chrámy (zdroj: SME - MIROSLAV MEZEI)

Slová sústrasti nás nezachránia

Myšlienky a modlitby nestačia, píše pre Guardian klinická psychologička Masuma Rahimová.

„Vedela som prečítať slová, rozumela som im, ale na niekoľko chvíľ som nemala žiadnu emocionálnu reakciu,“ spomína na chvíľu, keď sa dozvedela o útoku. Aj ona sa v piatok ráno chystala do mešity.

„Nie preto, že by sa ma nedotklo, čo sa stalo, ale tá miera zverstva skrátka spôsobila, že bolo nemožné to okamžite spracovať,“ tvrdí.

„Vaše slová sústrasti a modlitby možno pomôžu mŕtvym a ich pozostalým, ale pre ľudí, ktorí ostali žiť, neznamenajú nič konkrétne. Nezachránia naše životy, kým kroky niektorých politikov a médií ich vedia nepochybne zničiť,“ napísala s tým, že nehovorí len o moslimoch, ale aj o ďalších terčoch nenávisti – židoch, sikhoch, černochoch.