BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Za socializmu mala rozvíjať ekonomiky členských krajín RVHP, dnes v nej vidia banku, ktorá slúži ekonomickým aj politickým záujmom Ruska nielen vo východnej Európe.
Medzinárodná investičná banka (MIB), do ktorej patrí okrem Slovenska či Maďarska aj Kuba, Mongolsko alebo Vietnam, presúva svoju centrálu z Moskvy do Budapešti.
Banka vznikla ešte v roku 1970 ako protiváha východného bloku k medzinárodným ekonomickým inštitúciám, no po rozpade RVHP a odchode viacerých členov vrátane Poľska či Maďarska stratila opodstatnenie.
Po roku 2012 banka prešla výraznou reformou, Maďarsko sa preto v roku 2015 do banky vrátilo a stalo sa tretím najväčším akcionárom. Aj keď členské štáty, ktoré sú aj v EÚ, dnes majú prevahu a bez ich súhlas nie je možné schváliť žiadne strategické rozhodnutie, najväčší podiel (47,63 percent) má stále Rusko.
Maďarské nezávislé médiá tvrdia, že banka dnes slúži na presadzovanie ruského vplyvu v Európe.
Banka blízka Putinovi finanacuje aj Slovenské elektrárne Čítajte Ekonomický analytik Amerického podnikového inštitútu (AEI) Dalibor Roháč v blogu minulý týždeň vyzval stredoeurópske krajiny, aby svoje členstvo v banke stiahli.
Presun banky do Budapešti je podľa neho „zapichnutie vlajky Kremľa v srdci Európy“ a projekt je „pozostatkom z dôb studenej vojny“.
Na Slovensku ju blokoval Kiska
Medzinárodná investičná banka má už od roku 2015 regionálne zastúpenie v Bratislave. Riaditeľom pobočky sa stal Igor Barát.
Jej plnohodnotné fungovanie však dlhodobo zdržiaval prezident Andrej Kiska.
