PEKING. Predseda čínskej komunistickej strany v Tibete tvrdí, že ľudia zo zahraničia zle znášajú vysokú nadmorskú výšku, v ktorej sa tento himalájsky región nachádza.
Zdôvodnil tak podľa agentúry Reuters obmedzenia, ktoré čínska vláda uplatňuje pri vstupe cudzincov do oblasti.
Tibeťania údajne neuznávajú dalajlámu
Podľa ľudskoprávnych organizácií je skutočným dôvodom reštrikcií snaha úradov o utajenie perzekúcií miestnych Tibeťanov.
O nich čínsky predstaviteľ vyhlásil, že prejavujú väčšiu náklonnosť k vláde v Pekingu ako k budhistickému duchovnému vodcovi dalajlámovi.
Tibet, ktorý Čína podľa svojho vlastného výkladu v roku 1950 "oslobodila mierovou cestou", sa vlani v decembri stal jedným z neuralgických bodov vo vzťahoch Pekingu a Washingtonu.
Stalo sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump podpísal zákon, ktorý umožňuje neudeliť vízum do USA čínskym činiteľom, ktorí americkým turistom, vládnym predstaviteľom či novinárom zamietnu vstup do himalájskej autonómnej oblasti. Čína tento krok odsúdila.
Mŕtvoly v stane
Predseda komunistickej strany v Tibete Wu Jing-ťie na výročnom zasadnutí čínskeho parlamentu povedal, že Američania navštevujúci tento región, obzvlášť tí starší, a tiež niektorí ďalší zahraniční turisti, sa "stretávajú s nepríjemnosťami" vo vysokých výškach.
Čína rázne odmieta nový americký zákon o Tibete Čítajte Podľa neho Tibeťania našli niekoľko cudzincov, ktorí zomreli na následky miestnych nehostinných podmienok súvisiacich s nadmorskou výškou.
"Obyčajní ľudia nám hovoria: Tamto je stan, ľudia v ňom sú mŕtvi už mnoho dní kvôli nedostatku kyslíka," povedal Wu.
Nie je pritom jasné, o akom prípade hovoril.
Novinári a diplomati bez povolení
Tibetské hlavné mesto Lhasa leží vo výške asi 3650 metrov nad morom, kde už niektorí ľudia môžu pociťovať známky výškovej choroby.
"Po zvážení špecifík geografických a klimatických podmienok sme v súlade so zákonom prijali rad obmedzení pre cudzincov, ktorí chcú vstúpiť do Tibetu. Neplatia len pre Američanov, aj iní cudzinci musia takisto splniť rovnaké podmienky," povedal Wu.
"Zatiaľ čo niektorí cudzinci ďakujú (čínskej) vláde za jej starostlivosť a poskytovanú pomoc, Američania 'trucujú'. To je naozaj zvláštne," dodal.
Cudzinci musia požiadať o osobitné povolenie na návštevu Tibetu, ktoré je zvyčajne udeľované za predpokladu, že cestujú so schválenými turistickými agentúrami. Novinári či diplomati však povolenie nedostanú takmer nikdy.
V januári čínska vláda sľúbila, že reštrikcie pre vstup do Tibetu uvoľní.
Podľa Wua neurobil dalajláma od svojho odchodu z krajiny "jedinú dobrú vec". Wu tiež uviedol, že Tibeťania sú "extrémne vďační za prosperitu, ktorú im priniesla komunistická strana".
Jeden radový poslanec v čínskom parlamente z tohto autonómneho regiónu vyhlásil, že u Tibeťanov neexistuje nič také ako hlboká náklonnosť k dalajlámovi.
Podmienky v Tibete sa zhoršujú
Podľa ľudskoprávnych organizácií čelia Tibeťania značnej perzekúcii zo strany čínskych úradov.
Podľa vlaňajšieho vyjadrenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa podmienky v Tibete "rýchlo zhoršujú". Peking tieto obvinenia pravidelne odmieta ako neodôvodnené.
Čína pred 60. výročím povstania uzavrela Tibet cudzincom Čítajte Na tohtoročnej 10. marec pripadá 60. výročie neúspešného tibetského povstania z roku 1959, ktoré prinútilo budhistického duchovného vodcu dalajlámu opustiť krajinu a uchýliť sa do exilu v Indii.
Protivládne nepokoje v roku 2008 vyústili do útokov Tibeťanov na etnických Chanov (Číňania) a ich majetok.
Podľa čínskych úradov zahynulo pri týchto incidentoch 18 ľudí a neznámy počet Tibeťanov pri odvetných opatreniach.
