DILLÍ, BRATISLAVA. Keď sa v roku 1947 rozdeľovala britská koloniálna India, slovo dostali aj maharadžovia, hlavy malých štátikov, ktoré Briti ovládali len nepriamo.
Mali si vybrať, ku ktorému z nových nezávislých štátov sa pridajú - k moslimskému Pakistanu alebo k Indii, podľa ústavy sekulárnej, podľa zloženia obyvateľstva prevažne hinduistickej.

Skôr, ako sa maharadža prevažne moslimského Kašmíru po odchode Britov definitívne rozhodol, mal na svojom území bojovníkov z pakistanských hôr.
Pozval si na pomoc indickú armádu a za to súhlasil, že Kašmír bude indický.
Región si nakoniec v dohode o prímerí krajiny rozdelili na dve časti, neskôr sa oň viedli ešte ďalšie dve vojny. Kašmír doteraz oficiálne nerozdeľuje hranica, ale len "línia kontroly".
Môžeme si dovoliť chybu?
Tak sa začal konflikt, ktorý v týchto dňoch pripomína, ako ľahko sa svet môže dostať na pokraj jadrovej vojny a že tá nakoniec nemusí vypuknúť na Kórejskom polostrove, ale aj v malom himalájskom regióne s jedenástimi miliónmi obyvateľov, ak sa oň sporia dve regionálne jadrové mocnosti.
"Môžeme si dovoliť urobiť chybu so zbraňami, ktoré máte vy a ktoré máme my?" spýtal sa v stredu na tlačovej konferencii pakistanský premiér Imran Khan.