Moskva 26. januára (TASR) - Stretnutie azerbajdžanského prezidenta Gejdara Alijeva s jeho ruským partnerom Vladimirom Putinom upevnilo spojenectvo medzi oboma bývalými sovietskymi republikami, ktoré chcú dosiahnuť dlho odkladanú dohodu o rozdelení Kaspického mora. Alijev dnes na tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že sa dohodli "o začatí prác na určení deliacej čiary medzi Ruskom a Azerbajdžanom".
V piatok sa Putin a Alijev okrem nadviazania novej ekonomickej spolupráce tiež dohodli, že Rusko bude Azerbajdžanu platiť ročne sedem miliónov za používanie radarovej stanice v meste Gabala, ktorú postavila ešte sovietska armáda na sledovanie rakiet na južnej pologuli. Moskva zaplatí aj 31 miliónov dolárov za jej doterajšie používanie. Spor okolo používania radarovej stanice Rusmi výrazne prispel k oddialeniu dohody o Kaspickom mori medzi oboma krajinami.
Kaspické more, bohaté na ložiská ropy, sa stalo po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 jablkom sváru pre päť krajín, ktoré k nemu majú prístup. Rusko, Azerbajdžan a Kazachstan si myslia, že morské dno by malo byť rozdelené na národné sektory, zatiaľ čo voda by patrila všetkým. Proti tomuto riešeniu je však Irán, ktorému by tak pripadol najmenší podiel - preto presadzuje rovnomerné rozdelenie morského dna. Turkménsko je za kompromis medzi spomínanými dvoma návrhmi.
Rusko i Azerbajdžan už s Kazachstanom podpísali bilaterálne dohody o čiarach deliacich ich národné sektory v Kaspickom mori. Azerbajdžanský prezident vyhlásil, že ak sa podobná dohoda podpíše aj medzi Ruskom a jeho krajinou, otázka využívania nerastných zdrojov v Kaspickom mori bude medzi týmito troma štátmi vyriešená. V tomto roku by sa mal v Turkménsku uskutočniť už dvakrát odložený summit o rozdelení Kaspického mora.
Azerbajdžanský prezident na rokovaniach ocenil, že Spoločenstvo nezávislých štátov pod vedením Vladimira Putina funguje oveľa dynamickejšie ako predtým.
