KIŠIŇOV. Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Moldavsku sa so ziskom 31,4 percenta hlasov stala proruská Socialistická strana Moldavska (PSRM) prezidenta Igora Dodona.
Vyplýva to v pondelok z čiastkových výsledkov volieb po spočítaní 98,5 percenta hlasov, píše agentúra AFP.
Prozápadné a proruské politické tábory
Moldavskí opoziční lídri obvinili vládu, že ich otrávila Čítajte Na druhom mieste sa umiestnil proeurópsky blok ACUM (Teraz), zložený z dvoch mimoparlamentných opozičných strán - Akcia a solidarita (PAS) a Dôstojnosť a pravda (DA). Za blok hlasovalo 26 percenta voličov.
Tretia, s 24 percentami, skončila súčasná vládnuca Demokratická strana Moldavska (PDM) na čele s vplyvným lídrom a oligarchom Vladom Plahotniucom.
Voľby sa konali po chaotických posledných dňoch kampane v tejto bývalej sovietskej republike, ktorá je už dlho rozdelená medzi prozápadné a proruské politické tábory.
Riziko predčasných volieb
Z čiastkových výsledkov vyplýva, že ani jedna z trojice najsilnejších strán nezíska väčšinu potrebnú na samostatné vytvorenie novej vlády a analytici sa tak obávajú obdobia nestability po voľbách.
Prezident Igor Dodon sa vyjadril, že v nadchádzajúcich mesiacoch hrozia ďalšie voľby.
"Máme tu veľké riziko predčasných volieb," vyjadril sa, keď odvolil. Ak do 45 dní po vyhlásení oficiálneho výsledku poslanci nezostavia vládnu koalíciu, prezident zákonodarný zbor rozpustí a vyhlási nové voľby.
Moldavsko patrí k najchudobnejším krajinám Európy, jeho hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa bol v roku 2018 štyrikrát nižší než v susednom Rumunsku, vyplýva z údajov Svetovej banky. Ekonomika krajiny je výrazne závislá od peňazí zasielaných Moldavčanmi pracujúcimi v zahraničí, no tiež od poľnohospodárstva a vinárstva, ktoré vyváža predovšetkým do východnej Európy a Číny.
Moldavsko v roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s EÚ, vlani mu však Brusel zredukoval svoju finančnú pomoc s odvolaním sa na zhoršenie situácie v oblasti právneho štátu, čo bol odkaz najmä na problémy s bojom s korupciou.
