Ako vyzerá život v krajine, kde ceny stúpli na toľko, že z priemerného platu si ľudia môžu dovoliť len dva kartóny vajec? Venezuelu z pohľadu bežného obyvateľa opisuje pre SME STEPHANIE MOUJALLI, ktorá z krajiny nedávno odišla po tom, ako jej k hlave priložili pištoľ. Život je tam nemožný, hovorí mladá žena.
Kedy a prečo ste sa rozhodli odísť z Venezuely?
"Približne pred deviatimi mesiacmi. Presvedčila ma najmä zlá ekonomická situácia a bezpečnosť. Nevidela som tam možnosť pracovného či osobného rozvoja a ani svoju budúcnosť."
Odišli ste sama alebo aj s rodinou?
"Len ja a sestry, staršia odišla už pred piatimi rokmi. Ja som teraz vzala svoju mladšiu sestru, keďže situácia v krajine je natoľko zlá, že som si nevedela predstaviť nechať ju doma. Naši rodičia však nešli s nami a ostali pracovať v krajine."
Môže byť Venezuela znovu vzorovou krajinou? Prinášame scenáre ďalšieho vývoja Čítajte Ako teraz vyzerá bežný život Venezuelčana?
"Je veľmi náročný až nemožný. Vo Venezuele dnes ani nemá zmysel žiť. Nemôžem tvrdiť, že pred ôsmimi alebo deviatimi rokmi bol perfektný, no aspoň sme mali možnosti. Ja som napríklad šla do Spojených štátov, kde som sa učila angličtinu. Dnes si ľudia nemôžu dovoliť ani jedlo či lieky. Sú zavalení problémami a vlastným smútkom."
Existuje v súčasnosti ešte stredná vrstva?
"Áno aj nie. Vo Venezuele bolo mnoho bohatých ľudí s obrovskými majetkami. Z nich sa však počas krízy stala stredná vrstva. Bývalá stredná vrstva dnes žije na hranici chudoby. Chudobní sa stali ešte chudobnejšími a doslova zomierajú od hladu. Dnešná stredná vrstva je odlišná od tej, ktorú sme videli napríklad pred desiatimi rokmi. Vtedy si žila veľmi dobre, no dnes ako keby len prežívala."
Snažia sa v tejto situácii ľudia pomáhať si navzájom?
"Teraz každý pozerá najmä na seba a snaží sa zachrániť seba a svoju rodinu. Pomoc prichádza skôr zo zahraničia. My, ktorí žijeme mimo, snažíme sa posielať rodinám peniaze, jedlo alebo lieky, no to je všetko, čo môžeme urobiť. Ľudia v krajine sa inak neváhajú pobiť o tovar, ktorý potrebujú."
Prečo sa oň musia biť?
"Lebo by sa im neušlo. Zoberme si len niečo také ako detské plienky. Stovky ľudí pre ne stávajú v dlhých radoch pri obchodoch a zrazu sa medzi nimi strhne bitka, lebo všetci ich potrebujú. Je to jasný obraz zúfalosti v krajine, kde v obchodoch chýbajú základné veci vrátane jedla. Kedysi si ľudia na návštevy nosili bežné dary, dnes je to inak. Nosia si potraviny alebo lieky, lebo vedia, že tie potrebujú oveľa viac.
Ako sa teda ľudia dostávajú k jedlu?
"Bežný obchod niekedy ponúka len regály s vodou. Preto využívajú čierny trh s potravinami či inými produktmi. Tí, ktorí na ňom predávajú, si uvedomujú, že ľudia potrebujú jesť, aby prežili. Kúpia napríklad kamión ryže. Neskôr ju predávajú za oveľa vyššiu cenu. Môj otec napríklad predáva jedlo, ktoré kúpil od niekoho iného."
Čo si môžu Venezuelčania kúpiť za svoj plat?
"Minimálny plat je 18-tisíc bolívarov mesačne, čo je asi osem eur. Jeden kartón vajíčok stojí 9-tisíc, takže si môžu kúpiť dva a na nič iné im už neostanú peniaze. Potom začínajú kradnúť, lebo nemajú inú možnosť a chcú prežiť. Keď sa na to pozerám zvonka, nechápem, ako tak dokážu ľudia existovať."
Lieky pravdepodobne nie sú lacnejšie ako kartón vajíčok. Ako si ich môžu dovoliť, pomáha s ich financovaním štát v prípade, že sú ľudia chorí?
