MADRID. Poľsko aj Chorvátsko sa pridali v pondelok k vyše desiatim štátom Európskej únie a uznali lídra venezuelskej opozície Juana Guaidóa za dočasného prezidenta juhoamerickej krajiny.
Informovala o tom agentúra AP.
Chorvátske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom stanovisku uviedlo, že "dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv a princípov právneho štátu" zo strany venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
Taliansko žiada predčasné voľby
Taliansko zatiaľ nebude nasledovať príklad Chorvátska a Poľska. Podľa tlačovej agentúry DPA to vyplýva z pondelkového vyhlásenia talianskej vlády, ktoré sa však priamo nezmieňuje o uznaní Guaidóa inými štátmi EÚ, ako sú Británia, Francúzsko či Nemecko.
Môže byť Venezuela znovu vzorovou krajinou? Prinášame scenáre ďalšieho vývoja Čítajte "Taliansko podporuje želanie Venezuelčanov, aby dospeli čo najskôr k slobodným a transparentným prezidentským voľbám v pokojnom a demokratickom procese, pri ktorom budú rešpektované zásady sebaurčenia," vyhlásila vláda v Ríme.
Taliansko v pondelok zablokovalo prijatie spoločného stanoviska EÚ k politickej kríze vo Venezuele, ktoré hovorilo o "individuálnom uznaní" Guaidóa za dočasného prezidenta jednotlivými členmi EÚ.
Rím však prisľúbil svoju účasť v medzinárodnej kontaktnej skupine, vytvorenej krajinami EÚ a Latinskej Ameriky s cieľom presadzovať nové prezidentské voľby vo Venezuele.
Nezhody v koalícii
V talianskej vládnej koalícii, ktorú tvorí pravicovo-populistická Liga Severu (LN) a protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S), panujú ohľadne vývoja vo Venezuele nezhody.
Zatiaľ čo LN sa prikláňa k ukončeniu pôsobenia venezuelského prezidenta Nicolása Madura, niektorí politici M5S s ním sympatizujú alebo odmietajú zaujímanie stanovísk v danom mocenskom súboji.
Hnutie zároveň vyjadruje obavy, že nútený odchod Madura môže vyvolať vo Venezuele chaos podobne, ako sa to stalo v Líbyi, Afganistane alebo Iraku.
Maduro odmietol vyhlásiť voľby
Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie.
Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu.
Lajčákov rezort nepovažuje Madura za prezidenta Venezuely Čítajte Legitimitu Guaidóa následne uznala tiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura naopak podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa za dočasného prezidenta.
Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
Viaceré európske krajiny tak v pondelok uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely a vyzvali ho, aby vypísal nové prezidentské voľby.
Pred Poľskom a Chorvátskom tak dosiaľ urobilo 14 členských štátov EÚ: Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Švédsko.
