RUKLA. Diskusie o Zmluve o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) by sa nemali uchýliť k argumentom z obdobia studenej vojny, vyhlásila nemecká ministerka obrany
Ursula von der Leyenová v pondelok počas návštevy nemeckých vojakov v Litve. Informovala o tom agentúra DPA.
Bundeswehr zostane v Litve podľa potreby
Von der Leyenová ubezpečila Litvu o dlhodobej vojenskej podpore Nemecka:
"Jednotky Bundeswehru v krajine zostanú dovtedy, kým to bude potrebné. Členské krajiny NATO sa zhodli, že spory zo 70. a 80. rokov 20. storočia nemôžeme jednoducho prenášať do súčasnosti," povedala ministerka počas návštevy 500 nemeckých vojakov umiestnených v litovskom meste Rukla, ktoré sa nachádza asi 100 kilometrov od ruskej hranice.
"Potrebujeme nové odpovede a nové riešenia," dodala.
Návštevu von der Leyenovej zatienilo najnovšie napätie medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom v dôsledku odstúpenia Ruska a USA od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu.
Obavy z pretekov v jadrovom zbrojení
Zmluvu INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbačov a Ronald Reagan.
Politici nemeckých vládnych strán chcú zachrániť zmluvu o raketách Čítajte Do platnosti vstúpila 1. júna 1988, čím zakázala obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.
Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.
Existujú obavy, že posilnenie vojenských jednotiek na oboch stranách hraníc medzi členskými štátmi NATO a Ruskom povedie k novým pretekom v jadrovom zbrojení.
NATO nasadilo v troch pobaltských štátoch a v Poľsku asi 1000 vojakov v dôsledku ruskej okupácie Krymu a pretrvávajúcej krízy na východnej Ukrajine. Bolo to najväčšie nasadenie vojsk smerom na východ od konca studenej vojny.
