CARACAS. Politický pat vo Venezuele trvá už dva týždne. Krajina má dvoch prezidentov – nelegitímne zvoleného Nicolása Madura a predsedu parlamentu Juana Guaidóa, ktorý sa vyhlásil za dočasného lídra.
Z krajiny ušli takmer tri milióny ľudí. Tí, ktorí ostali, nevedia sa dostať k potravinám alebo na ne nemajú, keďže obrovská inflácia znehodnotila ich úspory. To všetko napriek tomu, že Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete.
Prinášame teoretické scenáre, ako môže súčasná situácia v najbližších mesiacoch či rokoch dopadnúť.
Maduro sa udrží pri moci
Maduro nie je zakladateľom súčasného vládneho režimu. Jeho základy položil charizmatický Hugo Chávez víťazstvom vo voľbách v roku 1998. O rok neskôr sa stal prezidentom a začal budovať svoju formu socializmu, v ktorej sa veľmi inšpiroval režimom Castrovcov na Kube a bojovníkom proti kolonializmu z 19. storočia Simonom Bolívarom.
Moc si upevňoval postupne. Chávez rok za rokom pevnejšie ovládal médiá, súdny systém aj ekonomiku krajiny. Vďaka vysokým cenám ropy financoval projekty, ktoré dostali milióny ľudí z najhoršej chudoby.
Hugo Chávez zomrel po dvojročnom boji s rakovinou Čítajte V kombinácii s vytváraním nepriateľa v podobe Západu a najmä Spojených štátov si vytvoril masu oddaných priaznivcov. Tá je síce čoraz menšia, no veľká časť z nej sa po Chávezovej smrti v roku 2013 postavila aj za Madura.
No najmä, Maduro má aspoň nateraz za sebou armádu a bezpečnostné zložky. Tie síce nezvládajú boj proti kriminálnym gangom či obchodu s drogami (prípadne z neho priamo profitujú), no pri hromadných demonštráciách sa v minulosti aj dnes ukázali ako veľmi efektívne.
Aj teraz môžu brutálnym zásahom vystrašiť ľudí, desiatky na výstrahu zabiť, lídrov opozície vyhnať do exilu alebo poslať do väzenia. Skrátka, zopakovať scenár z minulých rokov.
Američanom sa do vojenského dobrodružstva napriek silným vyjadreniam nechce, takže je možné, že nakoniec by sa zmierili s pokračovaním súčasného stavu. A do normálu by sa vrátil aj obchod s ropou.
Napriek tomu, že pre Venezuelu by to znamenalo pokračovanie utrpenia, táto možnosť sa zdá ako najviac pravdepodobná.
Venezuela bude znovu prosperujúcou krajinou
Teraz je to síce ťažko prestaviteľné, ale väčšinu druhej polovice 20. storočia mala Venezuela imidž demokratickej krajiny, ktorá síce má „bežné“ problémy s korupciou, no vyhýbali sa jej napríklad obdobia vlády vojenskej junty ako iným štátom v regióne alebo občianske vojny ako v susednej Kolumbii.
Caracas bol mestom, kam utekali ľudia z Kolumbie, Brazílie či Argentíny. V čase hospodárskej krízy tam prichádzali aj Španieli, v januári 2016 ich bolo takmer dvestotisíc. Mnohí dúfali, že vďaka bohatstvu z ropy sa z krajiny stane vzor modernizácie a ekonomického rozvoja pre Latinskú Ameriku.
Toto už, samozrejme, neplatí, ale mohlo by sa to vrátiť?
