SME
Štvrtok, 18. apríl , 2019

Americká reportérka: Facebook je ako Exxon, čaká na veľký malér

Politici ju označili za zradkyňu.

Americká novinárka Dana Priest v denníku Washington Post odhalila tajné zahraničné väznice CIA. (Zdroj: Kristína Garaiová)

Za odhalenia o tajných väzniciach americkej CIA v zahraničí ju mnohí označili za zradkyňu. Napriek tomu za svoje reportáže získala Pulitzerovu cenu.

V minulosti pracovala takmer tridsať rokov v novinách The Washington Post a v súčasnosti vyučuje budúcich novinárov na Marylandskej univerzite v USA. Americká investigatívna novinárka DANA PRIEST.

Väčšinu žurnalistickej kariéry ste sa zaoberali národnou bezpečnosťou, vojenskými operáciami a americkými spravodajským službami. Na ktorú svoju reportáž ste najviac hrdá? Ako dlho ste na nej pracovali?

"Pravdepodobne reportáž o tajných väzniciach CIA, ktoré nazývali black site (čierne miesto, pozn. red). Pracovala som na tom dva roky. Nevedela som, čo by z toho mohlo byť a informácie som získavala veľmi pomaly.

Týkalo sa to CIA a k informáciám malo prístup len málo ľudí. Keď som si uvedomila, aká citlivá tá téma je, vedela som, že ľudia zo CIA nebudú nadšení a prikážu svojim ľuďom mlčať. Tým by som prišla o svoje zdroje. Keď som sa rozhodla uverejniť prvý článok, už som mala pripravené tri či štyri ďalšie.

Ak by som publikovala prvý text bez toho, aby som mala pripravené ostatné, nedostala by som sa k zdrojom a zastavili by ma. Po publikovaní tvrdili, že začínajú vyšetrovanie, že ja a Washington Post sme zradcovia.

Našťastie som všetky rozhovory mala hotové, takže keď to vyšlo na povrch, nemusela som už nikoho kontaktovať. Vedela som, že ľudia sa budú báť, či ich neodpočúva vláda. Neviem, či sa tak stalo, alebo nie. Nemyslím si však, že nás odpočúvali, pretože je pomerne náročné získať povolenie na odpočúvanie novinárov."

Ako overujete informácie v prípade takých náročných tém?

"Dovtedy som informovala o CIA niekoľko rokov a poznala som ľudí, ktorí mali prístup k CIA, hoci už pre agentúru nepracovali. Boli to dôveryhodní ľudia, ktorí mi nikdy neklamali a informácie od nich sa vždy ukázali ako spoľahlivé. Dôverovala som im a keď sa táto téma stala naozaj citlivou, pomohli mi uistiť sa, či sa uberám správnym smerom.

Bolo to náročné, ale je to zrejme ako dnes, keď vám zdroj hovorí o niečom, o čom by s vami nemal hovoriť. Musíte vedieť posúdiť ich charakter a to, či by táto osoba mohla mať prístup k informáciám, o ktorých vám hovorí. Je to proces budovania dôvery, ktorý trvá nejaký čas."

Považujete informácie od anonymných zdrojov za relevantné? Ako by s takými informáciami mali pracovať novinári?

"Sú anonymné pre čitateľov, no nie pre mňa. Myslím, že veľa ľudí si to neuvedomuje. Keď tvrdíme, že chcú zostať v anonymite, neznamená to, že my novinári nevieme, kto sú.

Nemôžeme iba prezradiť, o koho ide. Preto jtreba uvádzať pri práci čo najviac podrobností, aby čitatelia videli, že to je pravdivé a je tam množstvo detailov. Musíte sa snažiť urobiť čo najviac, aby ste ukázali čitateľovi, že ste presní, keďže nemôžete používať mená zdrojov.

Ak by som bola editorkou, anonymné zdroje by som povolila iba pri citlivých témach. Čitatelia totiž nevedia, koho novinári citujú.

Dostali sme sa do bodu, keď v oblasti politiky ľudia povedia niečo bez toho, aby uviedli svoje meno. Myslím, že by sa to nemalo stávať. Ľudia nemajú dosť času, aby sa pokúsili nájsť zdroje, ktoré budú hovoriť na záznam.

Nepáči sa mi to a myslím si, že ľudia sú o to menej dôverčiví k tomu, čo čítajú."

Prečítajte si tiež: Facebook potrebuje naozajstnú reguláciu

Cítili ste niekedy hrozbu mocných pre vašu prácu?

"Verejne ma kritizovali vo veľkom. Po článkoch o tajných väzeniach mali lídri Kongresu tlačovú konferenciu. Obaja boli republikáni a mňa aj Washington Post za články silne kritizovali. Prezidentom bol vtedy George W. Bush. Viacerí stúpenci republikánov ma tiež v médiách kritizovali a tvrdili, že by som mala byť vo väzení. Nikto ma však neohrozoval fyzicky.

Dnes sa to deje, ale z iných dôvodov. Trumpovi sympatizanti počúvajú, ako nás označuje za nepriateľov ľudu, a potom používajú sociálne siete na vyhrážky.

Po mojich článkoch mi prišlo poštou alebo cez internet niekoľko vyhrážok. Obrátili sme sa však na ľudí z bezpečnostných zložiek a tí komunikovali s FBI. Neviem, čo presne urobili, ale nikdy som to nepovažovala za reálnu hrozbu.

Myslím si, že skutočné hrozby sú najmä v súčasnosti. Nie od vlády, ale od stúpencov prezidenta. Mnohí novinári, ktorí sa venovali prezidentskej kampani, dostávali hrozné vyhrážky smrťou. Neviete, čo je skutočné a čo nie.

Zmenili hoaxy, ktoré sa šíria v spoločnosti, spôsob, ako pracujete s informáciami?

"Uvedomili sme si, že ľudia môžu brať hoaxy vážne, a začali sme im venovať viac pozornosti. Za najlepší príklad považujem konšpiráciu Pizzagate. Žijem neďaleko tej pizzérie a jeden môj priateľ vlastní kníhkupectvo vedľa nej. Aj oni dostali e-maily o tomto prípade. Šla som tam pár dní predtým, než došlo k incidentu, a moji priatelia hovorili, že sa im vyhrážali. O pár dní sa tam zjavil strelec, čo je neuveriteľné. Čudujem sa, že sa nikomu nič nestalo, pretože to miesto je veľmi malé.

Potom sme tu mali syna vtedajšieho poradcu pre Národnú bezpečnosť Michaela Flynna, ktorý tvrdil, že konšpirácia Pizzagate mohla byť pravdivá. Dostávame sa k webu Alexa Jonesa, ktorý o tom hovoril. Niekoľko sociálnych sietí ho zablokovalo, čo vyvolalo rozruch pre slobodu prejavu.

Myslím, že sme uprostred diskusie o tom, či má sloboda prejavu nejaké pravidlá v súvislosti s fake news, ktoré môžu ublížiť ľuďom, a ako môžeme vytvoriť nové pravidlá."

Prečítajte si tiež: Odborník na internet z Oxfordu: Za dvadsať dolárov si kúpim tisíce lajkov

Ako sa môžeme chrániť pred dezinformáciami?

"Mediálnou výchovou. Je to nudný termín, ale myslím si, že ju musíme učiť v školách presne tak, ako sa učíme čítať. Musíme vzdelávať ľudí, aby vedeli určiť, čo je pravdivé a čo nie. Doteraz sme to sme nerobili.

V Európe, kde to nie je nič nové, sa novinári viac snažia odhaľovať fake news. My sme začali teraz, ale stále sme pár rokov za Francúzskom, Nemeckom alebo Ukrajinou. Tieto krajiny majú perfektné techniky a spôsoby, cez ktoré môžu vzdelávať verejnosť.

Malo by to byť vo vzdelávacom systéme. Marylandská univerzita o tom hovorila, no nič sa zatiaľ neudialo, napokon by sme mohli vidieť mediálnu výchovu ako požiadavku pre vysokoškolákov. Vyžadovať by to mali aj od žiakov v základnej škole. Mali by ste vedieť, ako používať internet. Rodičia by si mali uvedomiť, že našou úlohou je im pomôcť pochopiť, ako sociálne siete menia mozog ich detí. Je to otázka verejného zdravia.

New York Times mali skvelý článok o rodičoch v Silicon Valley, ktorí tam pracujú a ku svojim deťom najímajú opatrovateľky, ktoré im nesmú dovoliť pozerať sa na obrazovku. Vedia totiž, aké je to návykové. Ak sa vydáte na túto cestu, potom je to naozaj ťažké. Pre mužov to platí ešte viac, keďže veľmi obľubujú počítačové hry. Môže to byť návykové.

Pozornosť mladých ľudí je čoraz menšia. Vidím to na mojich študentoch, ako sa zmenilo ich fungovanie mozgu."

Kto by mal učiť mediálnu výchovu? Je to úloha novinárov?

"Nie nevyhnutne. Ak hovoríme o desaťročných deťoch, mal by to byť ich učiteľ, ale to znamená, že musí existovať učebný plán. Učitelia sa musia naučiť, čo je mediálna výchova a ako ju vyučovať. Mnohé štáty vyvíjajú veľké úsilie, aby vytvorili učebné osnovy, ktoré by pomohli deťom. Týka sa to aj dospelých. Dokonca aj moja mama mi niekedy pošle článok z oblasti medicíny, ktorý je úplne šialený. Spýtam sa jej na zdroj a nechám ju, nech si sama nájde pôvod informácie."

Prečítajte si tiež: O čom je najväčšia kauza Facebooku. Otázky a odpovede

V ktorom veku by sa mala začať vyučovať mediálna výchova? Mala by byť samostatným predmetom alebo ako súčasť hodiny čítania?

"Na to by vedeli odpovedať učitelia základných škôl. Mali by ste to ovládať vtedy, keď sa chystáte používať sociálne siete. Musíme urobiť viac štúdií o tom, ako to ovplyvňuje myslenie ľudí a ako sa stávajú závislými. Veľa o tom nevieme. Možno by pomohlo, ak by vláda premýšľala o zdravotných účinkoch sociálnych sietí tak, ako premýšľala o zdravotnom účinku alkoholu alebo tabaku. Kedysi nikto nevedel, že tabak je nebezpečný. Dnes máme viaceré zákony na ochranu nefajčiarov a náklady na cigarety sú veľmi vysoké. Dúfam, že sociálne siete a elektroniku tiež umiestnime do tejto kategórie."

Mnoho mladých získava informácie a správy zo sociálnych sietí. Myslíte si, že firmy ako Facebook či Twitter robia dosť?

"Nerobili nič, kým si mysleli, že nemusia. Sú to verejné nadnárodné spoločnosti a ich hlavným cieľom je zarobiť peniaze. Ľudia môžu vlastniť ich akcie a sú založené na zisku.

Je to ako ropná spoločnosť ExxonMobil. Snažili sa zarobiť toľko peňazí, koľko mohli, kým sa nestala nejaká veľká vec a verejnosť potom vyžadovala viac bezpečnostných opatrení. Je to rovnaké. Sociálne siete majú len väčší dosah a rýchlejšiu formu. Dospelí, ktorí regulujú tieto veci, tomu nerozumejú dostatočne, pretože nie sú technicky zdatní.

Keď Marka Zuckerberga vypočúvali pred Kongresom, niektoré otázky boli veľmi trápne. A to sú ľudia, ktorí majú vytvárať zákony. Vo svete sme mali veľké technologické zmeny, napríklad v poľnohospodárstve, alebo veľké železnice a oceliari, kde sa nedodržiavali predpisy celé roky a diali sa zlé veci. Nakoniec sme sa do toho pustili, monopoly sa rozpadli a zaviedli sme regulácie. So sociálnymi sieťami je to v podstate to isté a je ťažké uveriť, že nám to trvá tak dlho, aby sme začali konať."

Autori sú študenti žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. S denníkom SME spolupracujú na tvorbe rubriky Lovíme hoaxy.

Téma: Ukrajina


Článok je zaradený aj do ďalších tém Twitter, Hoax, Donald Trump, Facebook, SME Plus, Sociálne siete, Internet

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Keď sa Sulík s Kollárom hádajú, kto má viac zdravého rozumu

Dovolávanie sa zdravého rozumu je ukážkový populizmus.

Peter Tkačenko

Za požiar v Notre-Dame zrejme môže skrat

Len niekoľko hodín pred požiarom nainštalovali na severnú vežu kameru.

Na vyšetrovaní požiaru v Notre-Dame sa údajne podieľa okolo päťdesiat policajtov.

Neprehliadnite tiež

Pápež František umyl v Ríme nohy dvanástim väzňom

Konzervatívni katolíci Františka kritizovali za umývanie nôh ženám a moslimom.

Pápež František.

Porošenko žiada Ukrajincov o odpustenie a druhú šancu

V najnovšom prieskume vedie pred Porošenkom jeho súper Volodymyr Zelenskyj.

Súčasný ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Trumpova vláda zverejnila neúplnú verziu Muellerovej správy

Trump nemal žiadať mlčanlivosť v žiadnej časti Muellerovej správy.

Americký prezident Donald Trump.

Viera či voľby? Skutočný boj na Ukrajine prebieha v kostoloch

V odčlenení ukrajinskej cirkvi vidí Moskva politický ťah.

Svjatohirská lavra.

Za požiar v Notre-Dame zrejme môže skrat

Len niekoľko hodín pred požiarom nainštalovali na severnú vežu kameru.

Na vyšetrovaní požiaru v Notre-Dame sa údajne podieľa okolo päťdesiat policajtov.