Sever Nemecka tvorí spolková krajina Meklenbursko -Predpomoransko. Rozlohou šiesta najväčšia, podľa počtu obyvateľov a hustoty osídlenia je však posledná.
Rozvoj priemyslu sa jej pre nedostatok nerastných surovín vyhol. Vďaka tomu však teraz návštevníkom táto rovinatá oblasť ponúka neporušenú prírodu s rozsiahlymi lesmi a množstvom vodných plôch.
Vodné cesty
Leží tu aj najväčšie jazero v Nemecka – Müritz. Zaberá 117 štvorcových kilometrov s maximálnou hĺbkou 31 metrov.
Bodamské jazero na juhu Nemecka je síce rozlohou omnoho väčšie (je tretie najväčšie v Európe), ale Nemci sa oň delia s Rakúskom a Švajčiarskom, hoci jazero formálne nie je rozdelené žiadnymi štátnymi hranicami.
Kde nájdete prameň Dunaja? Čítajte Celú oblasť odvodňuje rieka Elde, ktorá je vďaka minimálnych výškovým rozdielom už od konca stredoveku prepojená cez množstvom plavebných kanálov s okolitými jazerami aj s riekami Havel, Spréva a Labe.
Historické vodné cesty už v dnešných podmienkach nemajú obchodný účel, umožňujú však príjemnú rekreáciu. Majitelia obytných člnov či vodáci sa môžu tadiaľto plaviť bez obmedzenie a rôznych komplikácií pri prenášaní lodí.
Na mnohé miesta sa práve loďou dá dostať rýchlejšie a jednoduchšie, ako autom.
Müritzeum
Prírodná rezervácia na brehoch jazera vznikla už v tridsiatych rokoch 20. storočia, po zjednotení Nemecka vznikol na omnoho väčšej rozlohe Národný park Müritz. Jeho prirodzeným centrom je rovnomenné mestečko.
A najväčším lákadlom v ňom sa 14. decembra 2005 stalo moderné Müritzeum.
Architektonicky aj funkčne zaujímavá kombinácia múzea s prírodným centrom ponúka návštevníkom množstvo interaktívnych prvkov, nielen nezáživne vystavené exponáty.
Vo vnútri Müritzea sú tri desiatky obrovských sladkovodných akvárií, v ktorých v prirodzenom prostredí žijú ryby a vodné živočíchy typické pre tunajšie jazerá.
Je tu tiež pozorovateľňa vodného vtáctva tesne nad hladinou jazera a pod ňou zase stena zo skla približuje život rýb a rastlín v jazere.
Neustrelitz
Administratívnym centrom je mestečko Neustrelitz. Po požiari v roku 1712 vzniklo nanovo podľa presne vytvoreného plánu. Jeho pôdorys a väčšina budov sú preto charakteristické pre barokový architektonický štýl.
Domáci však ľutujú, že tunajší rozsiahly zámok len niekoľko dní pred koncom vojny vyhodili do povetria nacistické jednotky. Zachoval sa len zámocký park.
Strelícia kráľovská (Strelitzia reginae). (zdroj: wikimedia/cc)Názov mesta ovplyvnil aj botaniku. Bez toho, aby o tom tušili, sa s názvom Strelitz stretávajú aj milovníci tropických kvetín. Strelícia kráľovská (Strelitzia reginae) má neobvyklý kvet, ktorý sa podobá na vtáčiu hlavu.
Rastlina sa z domovskej Južnej Afriky do Európy po prvýkrát dostala v roku 1773. Jej objaviteľ ju pomenoval na počesť manželky kráľa Juraja III. Sophie Charlotte von Mecklenburg-Strelitz sa v tomto meste narodila.
Tunajší obnovený prístav je podobne ako v Müritzi súčasťou vnútrozemskej vodnej cesty. Loďou sa sem preto dá nielen dostať, ale po vodnej hladine sa dá odtiaľto robiť množstvo výletov na okolité jazerá.
Haithabu
Severne od Meklenburska-Predpomoranska sa rozprestiera spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko. Kedysi to bola súčasť Dánskeho kráľovstva.
A dodnes tu možno nájsť viacero miest spojených s vikingami a ich obchodnými či vojenskými záujmami. Asi najdôležitejším je osada Haithabu (známa aj ako Hedeby).
Vikingovia sa sem, hlboko do vnútrozemia dostali loďami z Baltského mora vďaka tvaru zálivu Schlei. Vybudovali tu prístav a osadu, chránenú pred nepriateľmi zemným valom.
Jej dôležitosť potvrdzovala aj správa arabského cestovateľa al-Tartúšího z 10. storočia.
Osada však zanikla a na jej presnú polohu sa zabudlo. Po znovuobjavení na počiatku 20. storočia sa tu v neporušenej podobe podarilo objaviť množstvo vikingských pamiatok, vrátane potopenej lode.
V rámci najnovšej etapy výskumov tu vzniklo v roku 2005 múzeum so zrekonštruovanou nájdenou loďou a na priľahlom území nadšenci v spolupráci s vedcami postupne postavili dokonalé kópie pôvodných vikingských domov s ukážkami starých remesiel.
Arnis - najmenšie v Nemecku
V zálive Schlei bližšie k ústiu do Baltického mora leží mestečko Arnis. Neznalý návštevník by ho podľa rozlohy (asi pol štvorcového kilometra) a počtu obyvateľov (približne 300) tipoval skôr na pokojnú dedinku, ako na mesto, dokonca s niekoľkostoročnou tradíciou. Akurát že na dedinu má akosi priveľký prístav so stovkami lodí.
Arnis totiž vzniklo na strategickom mieste, záliv Schlei tu je úzky a miesto je výhodné pre kotvenie. Ešte do polovice 20. storočia sa tu v lodeniciach stavali tradičné drevené lode.
Arnis je mestom oficiálne od roku 1667. Mestskú tradíciu si bez ohľadu na počet obyvateľov zachovalo dodnes a vďaka pokojnej atmosfére je obľúbeným cieľom turistov.
Z ich záujmu o ekológiu ťaží aj jeden z miestnych obyvateľov, Kristian Dittmann. Pri čistení pobrežia od odpadu zistil, že tunajšie riasy sa dajú použiť ako trvanlivá vypchávka do perín a vankúšov, ktorú ocenia najmä alergici.
Ako dobre poznáte spolkové krajiny v Nemecku? Otestujte sa Čítajte Článok vznikol v spolupráci s www.germany.travel
