WASHINGTON, BRATISLAVA. Len málo ľudí necítilo v ten deň vzrušenie, keď zo svojej limuzíny vystúpil sovietsky líder Michail Gorbačov a potriasol rukou Ronaldovi Reaganovi.
Tak 9. decembra 1987 opísal denník New York Times na svojej titulnej strane podpis historickej dohody o raketách krátkeho a stredného doletu (INF). Stretnutie vo Washingtone okomentoval vtedy denník ako umiernený optimizmus.
Zmluva tridsaťdva rokov chránila najmä Európu od rakiet, ktoré by mohli za pár minút zničiť atómovou hlavicou ktorékoľvek mesto. Dodržiavali ju aj ostatné štáty v regióne.
Po tomto víkende však zmluva INF prestáva mať význam – odstupujú od nej Američania a následne aj Rusi. Analytici sa obávajú nových pretekov v zbrojení aj veľkej výhody pre Rusko. Čo to znamená pre Európu?
Neférový odchod
V čase prebiehajúcej studenej vojny bola dohoda naozaj zásadná. Zakazovala obom krajinám vyvíjať jadrové aj konvenčné rakety odpaľované z pevniny, ktoré mohli zasiahnuť ciele vzdialené 500 až 5500 kilometrov.
Stále mohli vyvíjať tie odpaľované zo vzduchu či z mora, no po podpísaní dohody sa celosvetové zásoby jadrových hlavíc dramaticky znížili.
Teraz sa však dohoda končí, Spojené štáty ju v sobotu prestali dodržiavať a do šiestich mesiacov úplne odstúpia.
„Aby kontrola zbraní efektívne prispievala k národnej bezpečnosti, musia si všetky strany vzorne plniť svoje povinnosti,“ povedal v piatok americký prezident Donald Trump.
Ruský prezident Vladimir Putin zase v sobotu reagoval podobne a prikázal, aby Rusko prestalo rokovať s Američanmi o odzbrojovaní. Navyše odobril vývoj nových jadrových striel vrátane nadzvukových.
Prečo Trump od INF odstúpil? Americký prezident kritizuje Moskvu za to, že roky dohodu porušuje. Už administratíva Baracka Obamu upozornila Rusko, že počas ukrajinskej krízy v roku 2014 rozmiestnili na hraniciach zakázané taktické jadrové zbrane.
