KÁBUL, BRATISLAVA. Keď sa Rahíma Džamí dopočula, že Američania a militanti z Talibanu majú nadosah mierovú dohodu, ako prvé si spomenula na svoje nohy.
Teraz je poslankyňou afganského parlamentu, ale v roku 1996, keď Taliban prevzal moc nad krajinou, bola riaditeľkou školy.
Vyhodili ju z práce a povedali jej, že domov môže opustiť len v burke dlhej po členky.
V jeden horúci deň na trhu odhalila svoje členky. Náboženská polícia ju zbila bičom na kone tak, že sotva vládala stáť.
Aj ona si želá, aby sa afganská vojna po sedemnástich rokoch konečne skončila, no nie za každú cenu. Podobne ako mnohé ďalšie Afganky je presvedčená, že ak bude súčasťou dohody odovzdanie podielu na moci Talibanu, bude to práve na ich úkor.
„Ak ten čas nastane, budú sa snažiť naplniť svoje nedokončené plány a budú ešte krutejší ako v minulosti,“hovorí poslankyňa pre New York Times.
Bližšie než predtým
Spomínaná dohoda je zrejme naozaj bližšie ako kedykoľvek od začiatku vojny.
Zástupcovia Talibanu aj Američanov hovoria o „posune“ v rokovaniach, ktoré prebiehajú v katarskej metropole Dauhá.
