CARACAS. Už 26 obetí na životoch si od pondelka vyžiadala najnovšia vlna nepokojov vo Venezuele.
Spojené štáty chcú v súvislosti s krízou v tejto juhoamerickej krajine zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN).
Informovali o tom vo štvrtok agentúry AP a AFP.
Pribúda obetí, USA chcú jednať v OSN
Podľa štvrtkového vyhlásenia Venezuelského pozorovateľského centra pre výskum spoločenských konfliktov (VPCVSK) si najnovšie protesty vo Venezuele vyžiadali už najmenej 26 obetí na životoch.
Súčasná vlna nepokojov sa v krajine spustila po tom, ako sa v pondelok vzbúrila proti vláde socialistického prezidenta Nicolása Madura skupina vojakov na veliteľskom stanovišti severne od Caracasu.
USA v reakcii na udalosti posledných dní vo štvrtok oficiálnou cestou požiadali o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN s cieľom "prediskutovať prebehajúcu krízu vo Venezuele". Washington vyzval na neverejné rokovanie členov Bezpečnostnej rady OSN už túto sobotu.
Že Venezuela na tom už nemôže byť horšie? Môže sa zmeniť na Sýriu Čítajte V posledných dňoch sa po celej Venezuele konali demonštrácie s cieľom dosiahnuť odstúpenie Madura z funkcie. V stredu sa líder opozície Juan Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta tejto juhoamerickej krajiny.
Jeho legitimitu ako nového venezuelského prezidenta už okrem USA uznali - s výnimkou Mexika - všetky štáty patriace do tzv. limskej skupiny, ktorú tvoria najmä latinskoamerické krajiny.
USA sťahuje diplomatov z Venezuely
Americká vláda nariadila vo štvrtok niektorým svojim diplomatom vo Venezuele opustiť túto krajinu, a to z bezpečnostných dôvodov. Veľvyslanectvo nechala otvorené, informovala agentúra AP.
Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí sa opustenie krajiny týka menej významných diplomatov a personálu ambasády.
Podľa agentúry AFP venezuelský prezident Nicolás Maduro vo štvrtok nariadil zatvorenie venezuelského veľvyslanectva a konzulátov v USA a návrat všetkých diplomatov do vlasti.
Zároveň Spojené štáty obvinil z toho, že tlačia opozičného lídra Juana Guaidóa, ktorý sa v stredu vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely, do pokusu o štátny prevrat.
Maduro v stredu oznámil, že jeho vláda prerušuje diplomatické vzťahy s USA a americkým diplomatom dal 72 hodín na to, aby opustili krajinu. Reagoval tak na rozhodnutie Spojených štátov uznať legitimitu Guaidóa.
Loading
...USA: Maduro nemá právnu autoritu
Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo však reagoval slovami, že Maduro nemá kompetencie na to, aby prerušil diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi a vyhostil amerických diplomatov.
"Spojené štáty neuznávajú Madurov režim ako vládu Venezuely. V dôsledku toho nemá podľa Spojených štátov bývalý prezident Nicolás Maduro právnu autoritu na prerušenie diplomatických vzťahov so Spojenými štátmi alebo označenie našich diplomatov za nežiaduce osoby (persona non grata)," dodal Pompeo vo vyhlásení.
Šéf ruskej dumy kritizoval sociálne siete za kroky proti Madurovi Čítajte Spojené štáty, Kanada a hlavné juhoamerické krajiny v stredu uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Maduro označil tento krok za pokus o prevrat organizovaný Washingtonom a prerušil diplomatické styky s USA.
Maduro sa dočkal podpory od Ruska, Mexika, Bolívie, Iránu, Kuby, Nikaraguy a Turecka, zatiaľ čo Čína vyzvala na vyriešenie všetkých nezhôd mierovou cestou a vyslovila sa proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí krajiny.
Nemecko podporuje Guaidóa
Na stranu Juana Guaidóa sa pridalo aj Nemecko. Vo štvrtok to vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Pokiaľ ide o Venezuelu, nie sme neutrálni. Podporujeme Národné zhromaždenie, ktoré je volené ľuďmi. Maduro nemá demokratickú legitimitu ako prezident," napísal Maas na mikroblogovacej sociálnej sieti Twitter.
Guaidó zváži amnestiu Madurovi, ak vráti krajine demokraciu Čítajte Pre televíznu stanicu Deutsche Welle (DW) zas Maas uviedol: "Sme na strane Guaidóa."
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert predtým vyhlásil, že "venezuelský ľud sa odvážne zaviazal k slobodnej budúcnosti svojej krajiny".
"To si vyžaduje politický proces, ktorý povedie k slobodným a dôveryhodným voľbám. Demokraticky zvolené Národné zhromaždenie zohráva v tom osobitnú úlohu," dodal Seibert.
