CARACAS, BRATISLAVA. Ceny sa menia od rána do večera, za rok stúpli o viac ako milión percent.
Tri štvrtiny chudobnejších Venezuelčanov schudli priemerne o jedenásť kilogramov, do krajiny sa vrátila detská podvýživa, začal stúpať počet prípadov neliečenej malárie. Lieky jednoducho v krajine nie sú.
Preto Venezuelu v posledných rokoch opustili viac ako dva milióny obyvateľov, podľa niektorých zdrojov to boli až tri milióny.

Zamierili do Kolumbie, Brazílie či Panamy, teda do štátov, ktoré boli ešte pred pár desaťročiami chudobnejšie a odkiaľ sa húfne utekalo do bohatšieho Caracasu - venezuelskej metropoly.
"Venezuela v posledných rokoch prežila toľko katastrof, že stále máme pocit, ako keby to nemohlo byť horšie," varuje v komentáripre nezávislý web Caracas Chronicles politológ Francisco Toro.
Varuje pred hrozbou občianskej vojny, ktorá by prilákala zahraničné armády a Venezuela by sa premenila na hispánsku obdobu Sýrie.
"Karibská Sýria spojená s už existujúcou potravinovou krízou by mohla viesť k tomu, že aj na rok 2018 by sme mohli spomínať ako na staré dobré časy," píše Toro.
Krajina dvoch prezidentov
Kríza sa vystupňovala v stredu. Štát má v tejto chvíli dvoch "prezidentov". Jedným z nich je Nicolás Maduro, ktorý v roku 2013 prebral moc po zosnulom Hugovi Chávezovi a pokračoval v premene krajiny na diktatúru.
Popularitu začal strácať, keď po poklese cien ropy nemal z čoho financovať štedré sociálne projekty. Centrálnej banke síce prikázal vytlačiť ďalšie peniaze, no to viedlo k hyperinflácii, ktorá položila ekonomiku krajiny a spôsobila súčasné problémy.
Začiatkom roka napriek tomu zložil prezidentskú prísahu na ďalších šesť rokov, aj keď v minuloročných voľbách nedovolil kandidovať hlavným opozičným politikom. Líder opozície Leopoldo López je vo väzení, ďalší radšej ušli z krajiny. Opozícia výsledky volieb neuznáva.