KYJEV. Trinásť rokov väzenia za vlastizradu vymeral vo štvrtok Obolonský okresný súd v Kyjeve bývalému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Informovala o tom agentúra AFP.
Rozsudok bol vynesený v Janukovyčovej neprítomnosti.
Súd uznal Janukovyča za vinného z vlastizrady i zo spolupáchateľstva pri vedení agresívnej vojny.
Ukrajinská prokuratúra žiadala 15 rokov väzenia pre Janukovyča, ktorého obžalovala z vlastizrady, narušenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, napomáhania ruskej agresii a vedenia agresívnej vojny.
Pre nedostatok dôkazov o vine však súd Janukovyča zbavil obvinenia zo snahy o zmenu hraníc štátu.
Ako spresnila agentúra Interfax, za vlastizradu bol Janukovyč odsúdený na 13 rokov väzenia, za spolupáchateľstvo pri vedení vojny na 12 rokov odňatia slobody, pričom na základe článku 70 trestného zákonníka mu bol vynesený úhrnný trest 13 rokov väzenia.
Súd sa tiež rozhodol ponechať v platnosti rozhodnutie o zhabaní majetku bývalého prezidenta. Súd tiež nariadil, aby Janukovyč zaplatil súdne trovy vo výške 98.561 hrivien (3100 eur).
Verdikt nadobudne platnosť po uplynutí 30-dňovej odvolacej lehoty.
Janukovyč sa odvolá
Advokáti Viktora Janukovyča oznámili, že podajú odvolanie, informovala o tom agentúra UNIAN.
Janukovyčov advokát Alexandr Gorošinskij po vynesení rozsudku pred novinármi uviedol, že obhajoba podá odvolanie. Súčasne vyjadril nádej, že "sa domôžeme spravodlivosti".
Ešte pred vynesením rozsudku sa Janukovyčovi advokáti sťažovali na sústavné a vedomé poškodzovanie práv svojho mandanta daným okresným súdom.
Gorošinskij v stredu upozornil, že tento súd "vedome zabúda" na ustanovenie trestného poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť dostatočne vopred upovedomiť klienta o dátume súdneho pojednávania.
V príspevku na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook advokát napísal, že "politická účelovosť" v Obolonskom súde vyhráva nad princípmi zákonnosti a právneho štátu a spochybňuje legitimitu rozsudku nad Janukovyčom.
Janukovyč odmietol osobnú účasť na procese
Súdny proces s ukrajinským exprezidentom sa začal v máji 2017. Janukovyč, ktorý po svojom zosadení utiekol do Ruska, odkázal, že sa nebude zúčastňovať na procese s "vopred daným verdiktom", a obvinil tribunál zo zaujatosti.
Janukovyč bol zosadený vo februári 2014 počas masových protestov, ktoré sa konali na protest proti rozhodnutiu jeho vlády odmietnuť uzavrieť asociačnú dohodu s EÚ a orientovať sa viac na Rusko.
Demonštrácie prerástli do násilností, pri ktorých boli použité strelné zbrane a vyžiadali si viac ako 100 obetí z radov demonštrantov.
Putina požiadal o príchod ruskej armády
Podľa agentúry Ukrinform je jedným z hlavných dôkazov v tomto prípade list z roku 2014, v ktorom Janukovyč požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o vyslanie ruských vojsk na Ukrajinu.
Len do 5. decembra 2018 sa v prípade konalo 89 súdnych pojednávaní. Janukovyč bol opakovane predvolávaný na súd, aby predniesol svoje záverečné vyhlásenie, čo neurobil a odmietol aj videokonferenciu.
Janukovyč ušiel, Rusko anektovalo Krym
Po Janukovyčovom úteku v roku 2014 Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym a začalo podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny; tamojší konflikt si odvtedy vyžiadal už vyše 10.000 mŕtvych.
V rozhovore pre BBC v júni 2015 Janukovyč vyhlásil, že k anektovaniu Krymského polostrova Ruskom by nedošlo, keby sa na Ukrajine neuskutočnil prevrat.
Tvrdil tiež, že nijaký rozkaz na paľbu do demonštrantov nevydal, ale priznal, že poriadkové sily mali právo použiť proti demonštrantom zbrane.
Janukovyč žiadosť priznal
Janukovyč v novembri 2016 potvrdil, že v roku 2014 požiadal Putina o vyslanie ruských vojsk na Ukrajinu. Janukovyč na tlačovej konferencii v ruskom meste Rostov na Done uviedol, že list adresovaný Putinovi skutočne existuje.
Kyjev odsúdil predĺženie väzby uvalenej na ukrajinských námorníkov Čítajte "Išlo o emotívne rozhodnutie nejakým spôsobom ovplyvniť ofenzívu nelegálnych ozbrojených formácií, (zastaviť) násilie v Donbase," reagoval Janukovyč na otázku novinára z agentúry UNIAN, ktorý sa ho pýtal, či požiadal Moskvu o vyslanie vojakov na Ukrajinu tak, ako to tvrdil ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin.
Janukovyč ale dodal, že jeho žiadosť "sa nerealizovala". Putina požiadal o armádu preto, lebo chcel "chrániť ľudí týmto či iným spôsobom".
Čurkin na mimoriadnej schôdzke Bezpečnostnej rady OSN 4. marca 2014 oznámil, že Putin dostal od Janukovyča list so žiadosťou o vyslanie ruskej armády v záujme "nastolenia zákonnosti, mieru, poriadku a stability a ochrany ukrajinského ľudu". List má dátum 1. marca 2014.
Rada federácie - horná komora ruského parlamentu - 1. marca 2014 jednomyseľne rozhodla o poverení Putina použiť armádu na Ukrajine. Neskôr bolo toto rozhodnutie odvolané.
