Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Jednou z vecí, ktorú situácia s odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie môže skomplikovať, sú voľby do Európskeho parlamentu.
Britskí poslanci tento týždeň odmietli schváliť dohodu o vystúpení a britská premiérka Theresa Mayová priblíži svoju predstavu o ďalšom vývoji v pondelok 21. januára, pričom Westminster bude o brexite opäť hlasovať 29. januára.
Jedným zo scenárov je, že Veľká Británia k plánovanému 29. marcu európsky klub neopustí. Ak by sa odchod predĺžil o viac ako dva mesiace, dotklo by sa to volieb do Európskeho parlamentu. Tie sa konajú od 23. do 26. mája.
Zmena v počtoch
„Zatiaľ platí dátum odchodu Veľkej Británie k 29. marcu, čo znamená neúčasť Veľkej Británie na voľbách do Európskeho parlamentu. Pokiaľ by však Spojené kráľovstvo v čase konania volieb do EP bolo členom EÚ, ako členský štát má nárok na to, aby na jeho území boli zvolení poslanci do EP,“ odpísali pre agentúru SITA zo Stáleho zastúpenia Slovenska pri Európskej únii.
Prečítajte si tiež: Corbyn označil brexitovú dohodu za mŕtvu, vyzval na predčasné voľby
Pripomenuli rozhodnutie Európskej rady z júna 2018, ktoré hovorí, že ak Británia ešte bude členom, počet europoslancov sa bude voliť po starom. Slovensko by si tak volilo 13 poslancov.
V okamihu, keď vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie nadobudne právnu účinnosť, bude počet zástupcov zvolených do Európskeho parlamentu v jednotlivých členských štátoch zodpovedať počtu stanovenému v novom rozhodnutí.
Podľa toho by Slovensko malo o jedného europoslanca viac, teda 14. To, na základe čoho by sa vybral štrnásty europoslanec, nie je definitívne rozhodnuté. Podľa všetkého by bol zo strany, ktorá získa vo voľbách najviac percent.
„Zatiaľ sú to však len špekulácie. Spojené kráľovstvo nepožiadalo o predĺženie lehoty odchodu, preto nerátame s tým, že pôjde do európskych volieb,“ dodalo Stále zastúpenie.
Odsunutie brexitu
Ako pripomenula Európska komisia ústami hovorcu pre článok 50 Daniela Ferrieho, Veľká Británia o predĺženie členstva nepožiadala a ak by sa tak stalo a zdôvodnila toto rozhodnutie, museli by to jednohlasne odobriť premiéri a prezidenti Únie na zasadnutí Európskej rady.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák už pripustil, že európska dvadsaťsedmička by bola ochotná za istých podmienok prijať odsunutie dátumu brexitu.
„Ale nie, ak to má len naťahovať agóniu, to nič nerieši. Ak to má byť nátlak na nás, aby sme ustúpili a prijali dohodu výhodnejšiu pre Britániu a menej výhodnú pre nás, tak tade takisto cesta nevedie,“ povedal minister v reakcii na výsledok hlasovania poslancov o dohode.
Podobne ako európski predstavitelia vylúčil otvorenie vyrokovanej dohody, ktorú lídri EÚ odobrili v novembri 2018. Na decembrovom summite potvrdili, že dohoda nie je otvorená na prerokovanie.
“Z uvedeného je zjavné, že dojednaná dohoda je jedinou a najlepšou na usporiadaný odchod Veľkej Británie z EÚ,“ potvrdili zo Stáleho zastúpenia Slovenska pri EÚ.
Zmena pre biznis
V súvislosti s brexitom rastie neistota aj v biznise. Niektoré firmy sa museli alebo musia z ostrovov presťahovať, iné nevedia, čo ich o dva mesiace čaká.
To otvára aj otázku, či by napríklad firmy mohli v niektorých prípadoch podať žaloby za ujdený zisk. Podľa všetkého je to nepravdepodobné.
“Hlasovanie o vystúpení Veľkej Británie z Únie sa uskutočnilo v júni 2016 a momentálne je január 2019. Od hlasovania ubehlo ešte niekoľko mesiacov, kým Spojené kráľovstvo notifikovalo úmysel opustiť EÚ. Následne začala plynúť dvojročná lehota na dojednanie dohody. Účelom dvojročnej lehoty zakotvenej v článku 50 Zmluvy o EÚ je vytvoriť priestor pre ekonomických operátorov, aby sa stihli pripraviť na odchod členského štátu,“ uviedlo Stále zastúpenie SR v Bruseli.
Upozornilo, že aj európske inštitúcie, aj členské štáty sú v tomto smere nápomocné najmä informačnou kampaňou a ekonomickí operátori by preto mali mať dostatok času a informácií, aby sa stihli pripraviť na brexit, vrátane tvrdého brexitu.
„Uvedené zároveň vytvára predpoklady na vyhnutie sa prípadným súdnym konaniam, o ktorých v tejto fáze nechceme špekulovať,“ dodala ambasáda. Komisia podľa svojho hovorcu nemôže na túto otázku reagovať. „Bolo to demokratické prianie Veľkej Británie opustiť Úniu a článok 50 poskytuje legálny proces, ako to urobiť,“ dodali z Komisie.
V utorňajšom večernom hlasovaní dohodu s úniou o brexite odmietlo 432 poslancov, za hlasovalo 202. Stále je otvorená otázka, ako na toto odmietnutie britská premiérka zareaguje a ktorý scenár si teraz vyberie.
Krátko po stredajšom hlasovaní, v ktorom vláda Theresy Mayovej získala dôveru poslancov, premiérka vyhlásila, že okamžite začína konzultácie s opozičnými predstaviteľmi o tom, akým spôsobom ďalej postupovať vo veci brexitu.
Konkrétny plán by mala premiérka predstaviť v pondelok. Rôzne hypotetické scenáre zahŕňajú napríklad odchod krajiny z únie bez akejkoľvek dohody, pokus vyjednať s úniou inú dohodu, odklad brexitu a tiež nové referendum o vystúpení z EÚ.
Premiérka nové referendum odmieta i napriek tomu, že podľa prieskumov je už prevažná väčšina Britov dlhé mesiace za zotrvanie v únii. Mayová však trvá na tom, že krajina musí úniu bezpodmienečne opustiť.
