TORONTO, BRATISLAVA. Tisíce detí po celom svete aj vďaka nemu vedeli, aké hrôzy sa diali počas druhej svetovej vojny.
Rodák z českého Nového Města na Morave Jiří Brady prešiel koncentračnými tábormi Terezín aj Auschwitz.
V posledných rokoch sa o ňom hovorilo najmä v súvislosti s kontroverziou okolo vyznamenania, ktoré mu odmietol udeliť český prezident Miloš Zeman.
Brady zomrel v noci na sobotu vo veku nedožitých 91 rokov v kanadskom Toronte.
Loading
...
Utiekol pri pochode smrti
Do koncentračných táborov najskôr v roku 1941 putovala jeho mama, o pár mesiacov neskôr ho nasledoval aj jeho otec. Brady a jeho o tri roky mladšia sestra zostali v opatere ich strýka.
“Vôbec som netušil, čo je s mojou mladšou sestrou. Až po vojne som sa dozvedel, že odišla pár týždňov po mne, v Osvienčime ju poslali rovno do plynu.
„
Po dvoch rokoch v terezínskom gete sa tiež dostal do transportu smerujúceho do Osvienčimu.
"Vôbec som netušil, čo je s mojou mladšou sestrou. Až po vojne som sa dozvedel, že odišla pár týždňov po mne, v Osvienčime ju poslali rovno do plynu," povedal Brady podľa ČTK.
Vystriedal aj ďalšie dva tábory - v Gliwiciach a v Blechhammeri. Až v januári 1945 sa mu podarilo utiecť počas takzvaného Pochodu smrti, keď nacisti aj s väzňami ustupovali sovietskym a spojeneckým vojskám.
Keď sa mu podarilo zachrániť, odcestoval v roku 1951 do Kanady, kde žil až do smrti.
Kufrík a Zeman
V roku 1999 sa v tokijskom múzeu holokaustu objavil kufrík z Osvienčimu, ktorý patril Bradyho sestre Hane. Riaditeľke múzea sa podarilo Bradyho kontaktovať a čoskoro vznikla aj putovná výstava o holokauste.
O osude Hany Bradyovej, ktorá zomrela vo veku 14 rokov, vznikla aj kniha Hanin kufrík. Knihu preložili do 35 jazykov, vzniklo aj divadelné predstavenie a samotný Brady chodil na prezentácie po celom svete.

V roku 2006 pre ČTK o knihe povedal, že "len doma, v Českej republike, akoby zapadla".
Pred dvoma rokmi sa Brady stal aktérom kontroverznej kauzy týkajúcej sa štátneho vyznamenania.
Na to ho viackrát nominovali českí poslanci. Prezident Miloš Zeman pôvodne tieto návrhy ignoroval.
Bradyho synovec, bývalý minister kultúry Daniel Herman, tvrdí, že v roku 2016 Hrad vyznamenanie schválil. Tesne pred udeľovaním však vyznamenanie zrušili - údajne sa tak stalo po tom, čo sa Herman stretol s tibetským duchovným vodcom dalajlámom.
Samotný Brady však kauzu veľmi neprežíval. "Kauza s vyznamenaním - nevyznamenaním nebola pre mňa nikdy nič na prekonanie, bola to skôr úľava, že nie som v situácii, keď by som musel prijať vyznamenanie z rúk človeka, ktorého si nevážim," povedal podľa idnes.cz.
Brady neskôr získal viacero iných ocenení, nielen za šírenie vedomostí o holokauste, ale aj za pomoc československým emigrantom v zahraničí.
V roku 2016 mu Cenu Pamäti národa udelili aj české a slovenské občianske združenia Post Bellum, ktoré spracovali jeho životný príbeh.