PRAHA, BRATISLAVA. Funkciu kancelára zaviedol na Pražskom hrade hneď prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Vymenoval Přemysla Šámala, ktorý počas prvej svetovej vojny viedol domáci odboj, počas druhej svetovej ho umučili v nacistickom väzení, medzitým presadzoval humanitistické ideály nového štátu.
Na tradíciu nadviazal aj Václav Havel. Na posty vymenoval buď bývalých disidentov, alebo osobnosti so silným politickým postojom,píše magazín Respekt. Václav Klaus si vybral svojho dlhoročného spolupracovníka a ekonóma Jiřího Weigla.
A v roku 2013 sa stal prezidentom Miloš Zeman a jeho kancelárom Vratislav Mynář.
„Kancelár Vratislav Mynář na prvej schôdzke naznačil, aké rozhodnutie by sa pánovi prezidentovi vo veci služobného zákona páčilo,“cituje Respekt ústavného sudcu Vojtěcha Šimíčka. Je jedným zo sudcov, ktorí novinárom potvrdil, že Mynář za nimi chodil a zaujímal sa o prípady, v ktorých sa Zeman angažoval.
Boj za Babiša
Prečítajte si tiež: Kde oslavuje Zemanov kancelár? Samozrejme, na Hrade Čítajte Chodil za ústavnými sudcami, keď rozhodovali o služobnom zákone, ktorý mal odpolitizovať štátnu správu. Zeman ho považoval za prekážku pre politikov, ktorí chcú vládnuť, lebo si nebudú môcť priamo vyberať odborníkov. Súd jeho námietku zamietol.
Volal aj ústavnému sudcovi Janovi Filipovi, keď súd posudzoval takzvaný Lex Babiš. Podľa tohto zákona sa musel súčasný premiér Andrej Babiš aspoň naoko vzdať podielov vo svojich firmách, ktoré zarábajú na dotáciách. O tomto zákone ešte ústavný súd nerozhodol.
Mynář sa pokúšal zasahovať aj pri súde o pochybných zákazkách na lesnej správe v Lánoch, kde súdili človeka, ktorého Mynář do funkcie dosadil ako správca hradného majetku bez výberového konania.
Zákon o kancelárovi prezidenta hovorí, že sa zaoberá vecami spojenými s výkonom funkcie stanoveným ústavou. Zabezpečuje tiež protokolárne povinnosti. Niekedy na neformálnych stretnutiach rieši politické spory, no aj podľa Mynářových predchodcov je tlak na sudcov už cez čiaru.
