Gostivar 19. marca (TASR) - Macedónsko čelí ozbrojenému konfliktu kvôli "hlboko zakorenenej nenávisti Slovanov voči Albáncom," vyhlásil v nedeľu Imer Imeri, šéf albánskej opozičnej Strany demokratickej prosperity (PDP) v Macedónsku.
Zároveň obvinil "po moci bažiacich albánskych politikov", že nesplnili svoje sľuby a nezabezpečili rovnaké práva pre etnických Albáncov v Macedónsku. Podľa jeho názoru vynorenie sa albánskych separatistov je dôsledkom desaťročie trvajúceho nedostatku pochopenia Macedóncov voči legitímnym požiadavkám etnických Albáncov.
"Túto situáciu spôsobil chýbajúci seriózny politický dialóg a hlboko zakorenená tradícia v psychológii slovanských národov na Balkáne, ktorá prerástla do nenávisti voči Albáncom," povedal Imeri.
Albánci tvoria asi tretinu dvojmiliónovej populácie Macedónska. Už dlho sa usilujú o zrovnoprávnenie s národnostnou väčšinou Macedóncov ako pravoslávnych Slovanov, avšak albánčina ešte stále nie je uznaná ako druhý oficiálny jazyk krajiny. A mnohým etnickým Albáncom už takpovediac lezie na nervy večné delenie sa o moc so slovanskými Macedóncami prostredníctvom spoločných lídrov.
Hlavná Demokratická strana Albáncov (DPA), ktorá má vo vláde zastúpených päť ministrov, je obviňovaná z udržovania Albáncov ako druhoradého a bokom stojaceho etnika v Macedónsku. Na druhej strane opozičná PDP, založená v roku 1990, sa usiluje o albanizáciu západného Macedónska a jeho neskoršie pripojenie k susednému Kosovu za účelom vytvorenia tzv. Veľkého Albánska.
Imeri však odsúdil metódy, aké používa separatistická Národná oslobodzovacia armáda (UCK), pretože usilovať sa o získanie práv silou je podľa neho nerozumné. Extrémisti totiž podľa neho riskujú destabilizáciu Macedónska a z dlhodobého hľadiska poškodenie záujmov Albáncov žijúcich na tomto území.
"Tento štát by s nami mal zaobchádzať rovnocenne, pretože je to štát Macedóncov a Albáncov. Toto však nie je zakotvené ani len v preambule ústavy, čo znamená, že nie sme rovnoprávni," povedal Imeri.
"Avšak najdôležitejšie je, že politické ciele nemožno dosiahnuť silou, a dokonca aj keby sa ich silou podarilo dosiahnuť, to, čo by sa tým získalo, by aj tak nevydržalo," dodal šéf PDP.
Podľa neho prispieť k dnešnej kríze mohla aj nedávna dohoda medzi Juhosláviou a Macedónskom o vyriešení dlhodobých pohraničných rozporov. Macedónska vláda totiž nekonzultovala túto otázku so všetkými albánskymi stranami ani s medzinárodnou správou OSN v susednom Kosove, len s belehradskou vládou, a to aj napriek tomu, že Belehrad nemá kontrolu nad Kosovom, ktoré bezprostredne hraničí s Macedónskom.
Dohoda medzi JZR a Macedónskom uzavrela dlhé roky otvorenú otázku o štátnych hraniciach medzi oboma krajinami. Už v čase podpisovania dohody sa však objavila nespokojnosť miestnych Albáncov so spôsobom, akým sa k nej dospelo, a ozbrojené incidenty separatistov vypukli už 48 hodín po jej podpise.
Až do roku 1991, kedy došlo k rozpadu bývalej Juhoslávie a vyhláseniu nezávislosti Macedónska, sa mohli Albánci voľne pohybovať po území, ktoré je dnes predelené medzinárodnými štátnymi hranicami.
Imeri zdôraznil, že jeho strana proti dohode o štátnych hraniciach v zásade nič nemala, avšak jej ratifikácia sa podľa neho mala odložiť, "pretože už vtedy boli zrejmé náznaky problému".
Podľa Imeriho súčasné boje medzi albánskymi separatistami a macedónskymi bezpečnostnými zložkami pri prevažne Albáncami obývanom meste Tetovo môžu Albáncov stáť sympatie západných veľmocí. Pri tejto príležitosti však nezabudol pripomenúť, že Západ síce možno oceňoval multietnickú vládu Macedónska, avšak zrejme nezbadal, že pod povrchom zdanlivého etnického spolunažívania je macedónska spoločnosť v skutočnosti etnicky rozdelená.
Imeri, člen bývalej vládnej koalície, obvinil súčasné vládnuce strany v Macedónsku, že používajú silu proti albánskym demonštrantom a len slovne podporujú ich sťažnosti.
Zároveň obvinil DPA, že sa albánskeho obyvateľstva slabo zastáva. "Nikdy nepredložili žiadny závažný návrh ani vláde, ani parlamentu," pripomenul Imeri. DPA podľa neho tiež nemala súhlasiť s vytvorením súkromne dotovanej albánskej univerzity v Macedónsku, ale mala požadovať štátom dotovanú univerzitu prístupnú všetkým, ako to pôvodne požadovali Albánci.
"DPA nikdy nepotriasla našou vystretou rukou spolupráce, zaútočila na nás ostrými slovami a prinútila ľudí, aby hlasovali za prezidenta Borisa Trajkovského. V komunálnych voľbách (minulý rok v septembri) dokonca použili zbrane a z našej strany zabili dvoch aktivistov a deviatich zranili," uviedol Imeri.
"Myslím, že hlavnou požiadavkou je zmeniť ústavu tak, aby odrážala práva Albáncov ako rovnoprávnej zložky tohto štátu. Ak sa tak stane, potom sa intenzita aktivít ozbrojených skupín zníži," uzavrel šéf albánskej PDP.
