BRATISLAVA. Vyhrávali euroskeptici aj tí, ktorí sa označujú za protisystémových. Rok 2018 priniesol zásadné politické zmeny a viacero prelomových volieb.
Strana Viktora Orbána si v Maďarsku zabezpečila ústavnú väčšinu, Taliansko ovládlo populistické Hnutie piatich hviezd v partnerstve s nacionalistickou Ligou a v Kremli naďalej zostáva Vladimir Putin.
V Mexiku sa k moci dostal Andrés Manuel López Obrador, ktorého mnohí označovali za ľavicového Trumpa. Ešte viac šokovala výhra krajne pravicového kandidáta Jaira Bolsonara v Brazílii.
Aj keď v roku 2019 sa v najväčších krajinách sveta zásadnejšie voľby nekonajú, aj tie menšie môžu zakývať Európou či svetom. Okrem Slovenska budú voľby vo dvoch susedných krajinách.
Koho čaká pád a kto smeruje tento rok k víťazstvu?
1. Pád Kaczynského?
Ekonomika je stabilná, utečenci neprišli a opozícia je stále slabá. Poľská konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) si stále užíva pomerne vysokú podporu – podľa posledných prieskumov by ju volilo asi 38 percent Poliakov.
Dôležité voľby
- marec - prezidentské voľby na Ukrajine,
- marec - prezidentské voľby na Slovensku,
- marec - parlamentné voľby v Izraeli,
- apríl/máj - všeobecné voľby v Indii,
- máj - voľby do Európskeho parlamentu,
- júl - prezidentské voľby v Afganistane,
- október - voľby v Argentíne,
- október - parlamentné voľby na Ukrajine,
- október - parlamentné voľby v Kanade,
- november - parlamentné voľby v Poľsku.
V roku 2019 ju však čakajú európske aj parlamentné voľby a nie všetko musí dopadnúť ideálne.
Po vyše roku konfliktu s Európskou komisiou, ktorej prekáža obmedzovanie právneho štátu, sa poľská vláda čiastočne stiahla a upravila niektoré sporné zákony o najvyššom súde. Poľsko však stále môže prísť o časť eurofondov, čo by mohlo spomaliť ekonomiku, píše magazín Forbes.
Navyše strana si už prešla aj prvým väčším korupčným škandálom, keď stranou nominovaný šéf Komisie pre finančný dozor pýtal od poľského miliardára asi desaťmiliónový úplatok.
PiS čiastočne stráca aj svoj imidž, čo je spôsobené bojom jednotlivých frakcií vnútri strany. Jej líder Jaroslaw Kaczynski, považovaný za sivú eminenciu poľskej vlády, je totiž čoraz chorľavejší a má menší dosah na politiku.
Opozícia hovorí aj o možnosti predčasných volieb. Dve opozičné strany sú ochotné spolupracovať, a tak sa Občianska platforma a Nowoczesna (Moderná) spájajú do Občianskej koalície.
Uspeli už v komunálnych voľbách, aj keď spolu majú ledva 30-percentnú podporu. Voľby však majú byť až v novembri a dovtedy sa môže ešte veľa zmeniť.
