BRATISLAVA. Populisti v strednej Európe sa už nemusia cítiť osamotení, Únia pritom stále nevie, aké bude mať na konci marca vzťahy s Veľkou Britániou.
Rokovania o brexite prešli od optimizmu k chmúrnejším náladám, rovnako ako vládnutie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Donald Trump pokračoval ako rok predtým, do histórie sa možno zapíše, no on na tom nebude mať najväčšiu zásluhu. Svetu tiež odkázal, že zákazky na zbrane sú dôležitejšie ako brutalita spojeneckého režimu.
A Nobelov výbor cenou za mier poukázal na často prehliadanú, ale o to brutálnejšiu súčasť vojnových konfliktov.
Prinášame hlavné udalosti roka 2018.
Brexit o niečo menej optimistický
Rokovania o britskom odchode z Európskej únie vyzerali na začiatku roka 2018 optimisticky. Briti sa s Bruselom dohodli na predbežnom riešení troch hlavných sporných bodov – poplatok pre Úniu po odchode, práva občanov a to, že hranica medzi Írskom a Severným Írskom ostane otvorená.
Optimizmus však veľmi rýchlo vyprchal. Ani Briti sa doma nevedeli dohodnúť, ako majú vlastne vzťahy s Úniou po 29. marca 2019 vyzerať. Premiérka Theresa Mayová postupne pociťovala čoraz väčší odpor vo vlastnej strane, ktorý viedol až k trom vlnám odchodov ministrov.
Poplakali sme si aj sme sa pohnevali Čítajte Dvakrát ju dokonca opustili ministri pre brexit, ktorí rokovania v Bruseli viedli.
Keď Mayová v lete predstavila vlastnú ideu brexitu, v rámci ktorej mala Británia ostať súčasťou spoločného trhu v niektorých oblastiach a v iných nie, z Bruselu si vypočula, že si nemôže vyberať hrozienka z koláča. Nič viac, o jej návrhu sa na stretnutí s lídrami európskych štátov ani nerokovalo.
Mayová nakoniec v mnohom ustúpila a podpísala dohodu o britskom odchode, ktorá hovorí najmä o tom, ako bude samotný odchod vyzerať. Británia teda počas predčasného obdobia do decembra 2020 ostane súčasťou spoločného trhu. To by sa natiahlo dovtedy, kým sa nenájde spôsob, ako by sa dalo prevádzkovať otvorenú hranicu medzi rozdielnymi trhmi.
Toto však v britskom parlamente odmieta veľká časť jej konzervatívcov, opoziční labouristi zas hovoria o predčasných voľbách. A tak o dohode nedala Mayová ani len hlasovať.
Rok 2019 sa začne v inej atmosfére ako ten predošlý. Termín odchodu sa blíži a hrozí, že to bude chaotický odchod bez dohody. To v prípade, ak sa Mayovej do polovice januára nepodarí zázrak a poslancov nepresvedčí, že za návrh dohody majú predsa len zahlasovať.
Maďarsko a Poľsko už nie sú samy
Analytik: Orbán je pragmatik, ktorý chce zničiť imidž Únie Čítajte Nie je to tak dávno, čo sa poloautoritatívne režimy v Maďarsku a v Poľsku obávali, že v prípade úsilia Bruselu potrestať ich za ohrozenie právneho štátu sa môžu spoľahnúť len na seba navzájom. Po končiacom sa roku to už neplatí.
Ešte predtým, ako si Viktor Orbán a jeho Fidesz potvrdili ústavnú väčšinu v Maďarsku, zvíťazili v talianskych voľbách populisti. Vládu potom zostavilo Hnutie piatich hviezd a krajne pravicová Liga.
Populistické tóny zaznievajú aj z Rakúska, kde sa Slobodní dostali do vlády ešte koncom roka 2017, podobné postoje nie sú nezvyčajné ani v Česku či na Slovensku.
