AMSTERDAM. Amsterdam a Rotterdam, dve najväčšie holandské mestá, sa rozhodli, že v rámci snahy o zlepšenie životného prostredia prejdú od slov k činom.
A sľúbili, že sa zmenia na tzv. cirkulárnu, teda obehovú ekonomiku. To znamená, že sa pokúsia recyklovať čo najviac odpadu.
Amsterdam by chcel tento cieľ dosiahnuť do roku 2050 a Rotterdam do roku 2030.
Zero Waste Lab
Keď sa Magdalena z Amsterdamu rozhodla urobiť doma "očistu" a zbaviť sa nepotrebných vecí, odniesla šaty a iné vytriedené položky do recyklačného centra, pretože vedela, že sa jej to vyplatí.
Zero Waste Lab vo východnej časti holandskej metropoly totiž poskytuje žetóny na zľavy v miestnych obchodoch a stánkoch na trhu výmenou za textil, papier a plasty.
"Je to skvelé. Ste odmenení za záchranu planéty," povedala Magdalena, ktorá nechcela uviesť celé meno.
Zero Waste je jednou z niekoľkých nových iniciatív v holandských mestách, ktoré sa snažia upozorniť na problematiku recyklácie mestského odpadu tým, že ho zmenia na niečo užitočné alebo umelecké.
Džínsy od Magdaleny poslali miestnemu sociálnemu podniku Koos. Ten zamestnáva ľudí, ktorí sa snažia nájsť prácu. V jeho dielňach sa denim recykluje, vyrábajú sa z neho vankúše či tašky.
Elektronické káble, tkaniny a plastové fľaše od Magdaleny skončili v detských umeleckých a remeselníckych dielňach. "Potrebujeme odmeniť ľudí a potrebujeme, aby sa odmena vrátila miestnej komunite," uviedla manažérka Bonnie Joostenová. Od založenia v roku 2016 sa do projektu zapojilo 30 miestnych podnikov a 1100 domácností.
Tom Leeflang, ktorý vlastní palacinkáreň v blízkosti Zero Wast, uviedol, že systém funguje dobre, pretože nie je povinný. "Ak je to dobrovoľné, ľudia sa s väčšou pravdepodobnosť zapoja," povedal.
Prvým krokom k obehovej ekonomike je zlepšenie miery recyklácie v mestách, pretože je oveľa nižšia, ako vo zvyšku krajiny. Priemerná osoba v Holandsku vyprodukuje každý rok 550 kilogramov (kg) odpadu podľa Zero Waste. Len polovica z toho je recyklovaná.
V Amsterdame, kde väčšina obyvateľov žije v bytoch, sa recykluje iba 27 % odpadu, povedala Joostenová. Radnica by chcela zvýšiť tento podiel na 65 % do roku 2020. Okrem toho, že pomáhajú zvýšiť mieru recyklácie, Joostenová a jej tím dúfajú, že zlepšia aj sociálnu súdržnosť.
Cieľom je, aby recyklačné centrum Zero Wast slúžilo ako "spoločenská obývacia izba", kde ľudia môžu spoznať svojich susedov a dozvedieť sa o miestnych projektoch. "Vytvárame nielen hodnotu z odpadu, ale vytvárame aj hodnotu pre ľudí," povedala Joostenová.
Zero Wast posiela časť vyzbieraných nepotrebných vecí do tvorivých dielní. Ich cieľom je ukázať, že je možné vytvoriť niečo pekné z "harabúrd", povedal projektový manažér Rob van der Burg.
Deti sa v dielňach učia, ako vyrobiť tašky a odevy zo starých textílií, či roboty z elektronického odpadu. "Chceme im dať nástroje, ktoré potrebujú v 21. storočí, a to vedome znova využívať materiály a vymyslieť kreatívne riešenia pre environmentálne otázky," dodal van der Burg.
Recyklovaný park
Rotterdam zase toto leto otvoril plávajúci park, ktorý bol postavený výhradne z plastového odpadu z rieky Nieuwe Maas.
"Recyklovaný park" je zelená oáza plná malých vodných vtákov, rýb a rias. Autorom myšlienky je architekt Ramon Knoester, ktorého frustrovala hromada plastových odpadkov plávajúcich v rieke. Pred dvoma rokmi začal organizovať jej čistenie. Dobrovoľníci vytvorili "pasce" na odpad, z ktorých vytiahli 10.000 kg plastov.
Knoester vyhlásil, že si neuvedomil rozsah problému, kým neuvidel obsah pascí. Boli v nich aj veľké kontajnery, stavbárske prilby či futbalové lopty. Odhaduje, že každý rok sa z rieky Nieuwe Maas odplavilo do Severného mora 80.000 až 100.000 kg plastového odpadu. Architekt presvedčil mesto Rotterdam, aby využilo odpad na vytvorenie plávajúceho parku. Táto vízia zodpovedá ambícii mesta stať sa obehovou ekonomikou.
S pomocou finančnej dotácie vo výške 200.000 eur od mesta a investorov premenil Knoester odpad na "krásu" a mesto dostalo v júni možnosť otvoriť nový park. Reakcia verejnosti bola pozitívna. Architekt plánuje v budúcnosti park s rozlohou 140 štvorcových metrov rozšíriť a vytvoriť vzdelávací program, kde sa budú mladí ľudia učiť "premýšľať o produktoch, ktoré môžeme vyrobiť z tohto odpadového materiálu".
Knoester dúfa, že jeho práca s parkom inšpiruje ostatných, aby začlenili odpad do podobných, alebo iných projektov.
