MANAGUA. Autoritársky režim nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu za posledné dva týždne zrušil registráciu deviatim mimovládnym organizáciám.
Podľa neho sa totiž snažia zvrhnúť vládu podporou protivládnych protestov.
Požiadavky na protestoch
Z Nikaraguy pre násilnosti utekajú tisíce ľudí do Kostariky Čítajte Tie v Nikarague trvajú od apríla a vyžiadali si už niekoľko stoviek obetí.
Ľudia v uliciach požadujú predčasné voľby, ku ktorých usporiadaniu tento týždeň vyzvala prezidenta v liste aj hlavné podnikateľské združenia v krajine, informoval v piatok španielsky denník El País.
Zrušenie registrácie mimovládnych organizácií nikaragujským parlamentom kritizoval okrem iného aj zástupca organizácie Human Rights Watch José Miguel Vivanco, ktorý to označil za "veľmi vážny útok na občiansku spoločnosť".
Podľa šéfky americkej sekcie Amnesty International Eriky Guevarovej ide o ďalší manéver prezidenta Ortegu, ako potlačiť opozíciu a umlčať tých, ktorí upozorňujú na porušovanie ľudských práv jeho režimom.
Jednou z mimovládnych organizácií, ktorej tento týždeň parlament zrušil registráciu ako právnickej osobe, je Nikaragujské stredisko pre ľudské práva (Cenidh), ktoré v krajine funguje už od roku 1990.
Jeho osemdesiatročná šéfka Vilma Núňezová v piatok v noci oznámila, že jej kancelárie v metropole Managua obkľúčila polícia a nechce ju nechať voľne odísť.
Peniaze na obranu ľudských práv
V Nikarague protestovali desaťtisíce ľudí proti vláde, vyzývali na mier Čítajte Parlament, ovládaný Ortegovou stranou Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN), zrušil registráciu aj organizácii Urobme demokraciu.
Podľa vládneho poslanca Josého Figueroa preto, že dostala peniaze zo Spojených štátov, že podporuje protesty a volá po predčasných voľbách.
O registráciu prišlo aj Stredisko pre informácie a poradenstvo o zdraví (Cisas) či Inštitút pre strategické štúdie a verejnú politiku (Ieepp).
Krok môže podľa niektorých analytikov súvisieť aj s tým, že pred dvoma týždňami šéf Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) Mark Green oznámil, že USA pošlú štyri milióny dolárov nikaragujským občianskym organizáciám monitorujúcim porušovania ľudských práv v krajine.
Zranení alebo nezvestní
Protivládne protesty v Nikarague si od apríla podľa miestnych humanitárnych organizácií vyžiadali na 545 obetí a tisíce zranených, stovky ľudí sa v súvislosti s nimi nezvestní.
Cenidh registruje viac ako 1500 zmiznutých, ktorých zrejme uniesli provládne ozbrojené skupiny.
Vláda priznáva 199 mŕtvych, ktorých označuje za "pučistov" a "teroristov".
Pre obvinenia z terorizmu boli v krajine od apríla za protesty odsúdené desiatky ľudí k vysokým trestom väzenia.
Nechcú Ortegu
Cieľom protestov je odstúpenie ľavicového prezidenta Ortegu, ktorý krajine vládne od roku 2007, a jeho manželky, ktorá je dva roky viceprezidentkou.
Pri moci sa prezident drží podľa opozície vďaka manipulácii volieb a potláčania svojich oponentov.
Bývalý partizánsky vodca Ortega, ktorý stál na čele Nikaraguy už v 80. rokoch, má ale v krajine stále aj mnoho priaznivcov.
K predčasným voľbám, inak plánovaným na rok 2021, vyzvali tento týždeň v liste prezidenta Ortegu aj miestni podnikatelia.
Uviedli pritom, že protesty už stáli miestne hospodárstvo vyše 750 miliónov dolárov zahraničných investícií.
Stratu 500 miliónov dolárov podľa nich utrpel aj turistický sektor kvôli poklesu zahraničných návštevníkov.
