Pôjdu ČR a SR do Európskej únie spoločne?

strednej a východnej Európy do únie urýchlil a upustilo sa od niektorých pôvodných požiadaviek a podmienok, informuje nemecký týždenník Der Spiegel. K najhlavnejším predpokladom vstupu patrí inštitucionálna stabilita, garancia demokratického a štátoprávneho poriadku, rešpektovanie ľudských práv, ochrana národnostných menšín a funkčné trhové hospodárstvo. Po dôkladnom preskúmaní dospela komisia v roku 1997 k záveru, že spomedzi krajín strednej, východnej a južnej Európy majú k splneniu kodanských kritérií najbližšie Poľsko, ČR, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus. Na koniec radu sa naproti tomu mali postaviť Rumunsko, Bulharsko, Slovensko, Lotyšsko a Litva. V októbri predkladá komisia svoju výročnú správu o kandidátskych krajinách patriacich do druhej vlny rozširovania. Závery sú aj naďalej negatívne. Kodanské kritériá splnilo z tejto skupiny len Lotyšsko, v prípade Litvy a Slovenska dáva správa veľké otázniky. Jednoznačne odmietavý je postoj komisie voči Bulharsku a Rumunsku. Za preradenie Bulharska a Rumunska sa však prihovárajú vlády Francúzska, Veľkej Británie a Španielska. Rovnako sa od komisie očakáva, že vyšle pozitívny signál aj Turecku a Balkánu. V priebehu nasledujúcich piatich rokov by sa členmi Európskej únie mohli stať Poľsko, Maďarsko, Slovinsko a Estónsko. V prvej vlne rozširovania by nemala chýbať Česká republika. Krajina "nežného" prezidenta Václava Havla, ktorá bola ešte v začiatkoch rokovania, jednou z najperspektívnejších, akosi zaostala. Zatiaľ čo v ostatných kandidátskych krajinách zaznamenali hospodársky rast vo výške štyroch až šiestich percent, poklesol hrubý národný produkt v ČR - v porovnaní s rokom 1997 - o 2,1 percenta. Podľa predstáv komisie by sa ČR mala stať členom únie vedno so Slovenskom. So Slovenskom sa ale nezačali ešte ani rozhovory o aplikácii právnych predpisov spoločenstva.