Londýn 25. januára (TASR) - Veľká Británia dostatočne nepomohla európskym židom unikajúcim pred holokaustom na začiatku a počas druhej svetovej vojny, tvrdia britskí historici.
David Cesarani, profesor histórie na Southampton University a oficiálny poradca vlády pre výročnú oslavu Pamätného dňa holokaustu, ktorý si v ostrovnej monarchii pripomenú v nedeľu po druhý raz, povedal, že Británia zabránila vo vstupe do krajiny desaťtisícom židov utekajúcim z nacistického Nemecka.
Vtedajší premiér Neville Chamberlain voči Nemecku zastával politiku ústupkov. No hoci bol po návšteve Adolfa Hitlera v Mníchove v roku 1938 presvedčený o mierovom riešení situácie, Británia už o rok vyhlásila Nemecku vojnu.
"Nemôžete vtedajšiu dobu posudzovať podľa dnešných kritérií, ale britská vláda jednoznačne vedela, že Nemecko sa stáva štátom, kde tisícky ľudí nemajú žiadne práva," vyhlásil Cesarani. Až do Krištáľovej noci v novembri 1938 - pogromu na židov - Británia voči dianiu v Nemecku neprotestovala, dodal historik.
Podľa Cesaraniho by druhé výročie osláv Pamätného dňa holokaustu, ktoré sa tentoraz uskutočnia v Manchestri, rodnom meste ministra vnútra Davida Blunketta, malo byť zamerané na britskú krutosť.
Kým Briti sa na seba spokojne dívajú ako na jedných z pokoriteľov nacistického Nemecka, pravda je komplikovanejšia. "Stále máme byť na čo hrdí, ale existujú epizódy, ktoré by podľa väčšiny mali radšej upadnúť do historického zabudnutia," tvrdí Cesarani.
Podľa profesora britská vláda s Hitlerom, ktorý sa dostal k moci v roku 1933, potajomky sympatizovala. "Na židoch vtedy nezáležalo. Nikto kvôli nim nechcel riskovať diplomatický incident," konštatoval historik.
Počas prvých piatich rokov nacistickej vlády sa do Británie dostalo len niečo vyše 11.000 nemeckých židov - väčšinou to boli majetné rodiny. Prísne imigračné pravidlá Británia zmiernila až po Krištáľovej noci a do začiatku vojny v septembri 1939 prišlo do krajiny vyše 50.000 židov. Podľa odhadov sa ich však o vstup na ostrovy uchádzal až desaťnásobok. Navyše v roku 1940 Británia nariadila internáciu 27.000 židov - z nich tretinu deportovala do kolónií v Kanade a Austrálii.
Cesarani tvrdí, že pochopenie chýb minulosti pomáha ich predchádzaniu v budúcnosti - mohlo by sa to odraziť na formovaní imigračnej a azylovej politiky. "Často počujete politikov hovoriť o Británii ako o tolerantnej krajine, vždy pohostinnej k utečencom. To však nie je pravda. Kým naozaj nepochopíme naše správanie sa v minulosti, nikdy neuvidíme súčasnú politiku v správnom svetle - je reštriktívna, a nie humánna," uzavrel historik.
