Londýn 25. januára (TASR) - V západnej Európe sa v ostatnom čase akoby rozmohli súdne procesy, pri ktorých zamestnanec vymáha od svojho bývalého zamestnávateľa odškodné. Sú však inštitúcie, na ktoré sú aj súdy krátke - v Británii je to napríklad anglikánska cirkev.
Farár Ray Owen veľa necestuje, ale minulý piatok sa prekonal a vážil cestu až do francúzskeho Štrasburgu, v ktorom sídli Európsky parlament, aby sa tu pred jeho petičným výborom sťažoval na britské zákony.
Pred dvoma rokmi mu vo farnosti Henley vypršala zmluva a jeho predstavení mu ju po porade s farníkmi nepredĺžili. Owen však o toto miesto stál, preto sa - tak ako stovky iných Britov - obrátil na pracovno-právny súd. Verdikt ho však sklamal - farár vraj nemá od koho žiadať odškodné. Podľa platných britských zákonov je totiž zamestnancom Boha.
S rozsudkom, ktorý potvrdili i všetky vyššie súdy, ku ktorým sa odvolal, sa Owen napokon vybral do Európskeho parlamentu. Ten síce nemá zákonodarnú moc, a už vôbec nie moc súdnu, ale ak dospeje k názoru, že nejaký zákon je v rozpore s európskou legislatívou, môže vyvinúť tlak na národnú vládu, aby zákon jednoducho zmenila.
Zákon, na ktorom stroskotal prípad farára Raya Owena, je z roku 1911 a stanovuje, že duchovní nemajú žiadneho pozemského zamestnávateľa. Poslanci Európskeho parlamentu sa k nemu vyjadria v lete, keď príde naňho rad. Jeden rozčúlený delegát britskej vládnej Labouristickej strany sa však k nemu vyjadril už teraz: "Je to relikt feudalizmu!"
