Paríž 25. januára (TASR) - Po lekároch a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí vo Francúzsku štrajkovali začiatkom týždňa s kulminačným dňom v stredu, vyšli vo štvrtok do ulíc miest vyučujúci a nepedagogickí pracovníci základných a stredných škôl. Štvrtina základných škôl vo Francúzsku bola zatvorená, uvádza v dnešnom čísle denník Le Figaro.
Takmer 30 percent všetkých pracovníkov štátneho školstva vo štvrtok vo Francúzsku štrajkovalo na výzvu piatich odborových organizácií.
Štrajk sa týkal najmä prvého a druhého stupňa: od materských škôl cez lýceá, všeobecné stredné školy až po odborné stredné školy. Účasť pedagogických, administratívnych a technických pracovníkov na štrajku sa pohybovala okolo 20 percent a viac podľa typu škôl.
Podľa predstaviteľov odborových organizácií pracovníci škôl štrajkom "nepožadovali osobné zníženie pracovného času, ale zlepšenie pracovných podmienok a transformáciu školy", cituje Le Figaro. Požiadavka na zníženie počtu hodín "pred žiakmi z 26 na 24 hodín týždenne" je zameraná na "zlepšenie tímovej práce a na lepšie sledovanie žiakov".
V stredných školách a lýceách podľa odborov má týždenná práca kvalifikovaného vyučujúceho trvať 17 namiesto 18 hodín. Už v stredu ministerstvo školstva upozornilo, že skrátenie pracovného času o hodinu vyučujúcim v stredných školách a lýceách by znamenalo vytvorenie 25.000 pracovných miest. Vyhovieť požiadavkám v ďalších školách by znamenalo vytvoriť 20.000 pracovných miest.
Krajina si nemôže dovoliť prijať 40.000 až 50.000 ďalších pracovníkov s primeranou kvalifikáciou. Vo Francúzsku sa ročne vydá 120.000 osvedčení o spôsobilosti učiť, zdôraznil pre Le Figaro predstaviteľ ministerstva školstva.
Počas predchádzajúceho veľkého štrajku 10. decembra minulého roku vyšlo v krajine do ulíc od 10 do 20 percent vyučujúcich a nepedagogických pracovníkov.
Tridsať až 50 percent pracovníkov škôl štrajkovalo, čo je viac ako vlani v decembri, zdôrazňuje v dnešnom čísle denník Libération. Od minulého roku sa "vyvinulo" aj heslo: pracovníci školstva už nehovoria priamo o "skrátení pracovného času", čo vyučujúci pokladajú za nosnú tému, ale v presvedčení, že verejnosť sa môže na nich pozerať ako na "leňochov", hovoria o "zlepšení a úprave pracovných podmienok". Zmena označenia požiadaviek prispela k tomu, že sa k štrajku pripojili aj súkromné školy, poľnohospodárske odborné školy, pracovníci s mládežou a športových škôl, podotýka Libération. V malých mestách štrajkovali stovky, vo veľkých mestách tisíce pracovníkov školstva, informoval denník.