ako i celkového pohľadu na budúcnosť česko-slovenských vzťahov. Podľa R. Schustera v rámci nulového variantu, "veľkej nuly" existujú i drobné čísla, ktoré sa buď zarátajú, alebo odrátajú. Prezidenti ČR a SR sa v stredu v Prahe zhodli na tom, že vzťahy ČR a SR by mali konečne zodpovedať tomu, že ide o najbližších susedov, ktorých nerozdeľuje jazyková bariéra a ktorých spája história dlhá desiatky rokov. R. Schuster navrhol Havlovi vypracovať spoločný návrh riešenia rómskeho problému, ktorý by mal v zahraničí väčšiu váhu ako návrh jednej strany. Dodal, že pre svoje tvrdenie, že odchod Rómov zo SR do Fínska práve v čase fínskeho predsedníctva v EÚ nie je náhodný, zatiaľ nemá dôkaz. Slovenský prezident v Prahe vyjadril poďakovanie ČR a V. Havlovi za jeho podporu snáh Slovenska o vstup do EÚ a NATO a pozval prezidenta na návštevu Bratislavy v septembri a aj v novembri, keď by sa mali uskutočniť oslavy 10. výročia nežnej revolúcie. Prvú zahraničnú cestu slovenského prezidenta Schustera do Prahy k prezidentovi Havlovi komentujú aj piatkové vydania rakúskeho denníka Die Presse a nemeckých novín Die Welt. Fakt, že rozhovory trvali oveľa dlhšie, než sa pôvodne plánovalo, sa dáva do súvislosti s akútnym problémom odchodu Rómov zo Slovenska. ČESKÁ TLAČ O EXODE
Denník Mladá fronta Dnes (MFD) i ďalšie české denníky venovali pozornosť problematike odchodu slovenských Rómov do Fínska, kde žiadajú o politický azyl. Denníky sumarizovali výroky rôznych predstaviteľov, najmä vládneho zmocnenca pre riešenie problémov rómskej menšiny Vincenta Danihela, podľa ktorého u Rómov ide o "čisto ekonomickú špekuláciu", "chcú čistý zisk bez akejkoľvek práce". MFD pripomína, že fínske úrady po príchode zhruba tisíc slovenských Rómov a hrozbe prílevu ďalších štyroch tisícov dočasne zaviedli vízovú povinnosť voči SR. Fínske úrady tak zrejme na poslednú chvíľu prekazili organizovanú akciu, ktorej pozadie zatiaľ zostáva nejasné. Podľa denníka Slovo Európske stredisko pre práva Rómov označilo rozhodnutie Fínska o zavedení vízovej povinnosti voči Slovensku "za protirómske a diskriminačné". Vyslovilo obavu, že obnovenie vízovej povinnosti "poslúži ako príklad pre ďalšie štáty a posilní protirómske nálady na Slovensku". Právo cituje hovorkyňu fínskeho ministerstva vnútra, ktorá poprela dohady, podľa ktorých za prílevom rómskych emigrantov stoja skupiny, ktoré cesty organizujú a zarábajú na nich. "Nemáme žiadne dôkazy o tom, že by bol prílev organizovaný. Polícia nám iba povedala, že všetci majú nové pasy. Je teda možné, že niekto čosi rozhlásil vo vnútri rómskej komunity, že niekto prišiel prvý a potom zavolal známym a príbuzným, že tu môžu zostať," cituje Právo hovorkyňu.
SPOLUPRÁCA BRATISLAVY A VIEDNE
"Po rokoch politického vákua sa opäť vraciame k spolupráci medzi oboma mestami," hovorí presvedčivo Tomáš Šatura z bratislavského magistrátu. Mladý inžinier je optimista a verí v budúcnosť, píše sa v úvode článku, publikovaného v rakúskom denníku Der Standard. Tretieho mája tohto roka podpísal primátor Bratislavy Jozef Moravčík a jeho viedenský kolega Michael Häupl dohodu o spolupráci oboch miest v oblasti technológií. V rámci tohto dokumentu chcú obe mestá v priebehu nasledujúcich štyroch rokov vybudovať informačný systém z oblasti komunálnych a súkromných služieb. Internetová stránka projektu VITECC (Vienna Tele Cooperation Center), ktorý by sa mal stať informačnou sieťou spájajúcou mestá Viedeň, Bratislava, Brno a Györ, obsahuje zatiaľ podrobné informácie len z oblasti turistiky, postupne však budú pribúdať ďalšie.
VIEDEŇ POMÔŽE S DOPRAVOU
Najväčším problémom Bratislavy je dopravný chaos. Preto má mesto záujem o viedenský model obhospodarovania parkovísk, povedal v rozhovore pre sobotňajšie vydanie rakúskeho denníka Der Standard dopravný radca viedenského magistrátu Fritz Svihalek. Na sympóziu venovanom problematike prihraničných dopravných infraštruktúr, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Bratislave predstavil F. Svihalek koordináciu dopravy v hlavnom meste Rakúska. Zároveň pozval slovenských odborníkov, aby sa bližšie oboznámili s problematikou parkovania vo Viedni. Svojimi skúsenosťami by chcel viedenský magistrát pomôcť aj pri výstavbe piateho mosta cez Dunaj v Bratislave. Jednou z hlavných tém rokovania odborníkov na stretnutí v Bratislave bola slovensko-rakúska spolupráca súvisiaca s využitím letiska Viedeň-Schwechat. V roku 1997 odtiaľ vypravili 230 000 pasažierov zo Slovenska. V roku 2015 by to malo byť 1,4 milióna. Je to dôvod na ďalšie budovanie železničných tratí smerom na východ, konštatoval zástupca rakúskych železníc. (TASR)
