Adeleide 19. marca (TASR) - Austrálska študentka Melanie Johnstonová-Hollittová z University of Adelaide sa môže nazvať dieťaťom šťasteny. Podarilo sa jej pozorovať niečo, čo zostáva bežnému človeku skryté - gigantickú kolíziu dvoch kôp galaxií. Jej objav je taký fascinujúci, že môže zmeniť niektoré domnienky a teórie o vzniku galaxií a kôp galaxií.
"Vesmír je obrovský. Pravdepodobnosť, že sa dva objekty zrazia, je preto malá," povedal na margo objavu profesor Ron Ekers, riaditeľ Australia Telescope National Facility. Astronómovia doteraz zaznamenali iba nepriame dôkazy o zrážkach kôp galaxií.
Takéto gigantické vesmírne kolízie samozrejme nezostávajú bez následkov. Sú zdrojmi vysokoenergetického kozmického žiarenia, ktorého pôvod bol veľkou záhadou. Jedným z týchto zdrojov môže byť kopa galaxií Abell 3667, ktorú objavila Johnstonová-Hollittová ďalekohľadom Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation (CSIRO).
"Takéto žiarenie nemôže vyvolať žiadny známy proces v našej Galaxii," povedal doktor Roger Clay z University of Adelaide. Abell 3667 tvorí viac ako 500 samostatných galaxií, ktoré držia pokope obrovské gravitačné sily. Leží asi 700 miliónov svetelných rokov od Zeme. V minulosti sa podľa Johnstonovej-Hollittovej musel Abell 3667 zraziť s menšou kopou galaxií.
Tento záver vyvodila z páru oblúkov, vzdialených od seba 12 miliónov svetelných rokov, ktorý vysiela silné rádiové emisie. Na nočnej oblohe by táto vzdialenosť opticky zodpovedala dvojnásobku priemeru Mesiaca.
Rádiové oblúky, viditeľné na záberoch nádejnej študentky, sú veľmi zriedkavé. Keď astronómovia objavili prvé rádiové oblúky, mysleli si, že ide o tajomné zvyšky minulých galaxií a označili ich relikty.
Profesor Ekers bol jedným z prvých vedcov, ktorí sa začali zaoberať rádiovými oblúkmi. Jeho poznatky sa postupom času menili. "Tieto oblúky sú dôkazmi o dôležitých dynamických procesoch vo vesmíre," hovorí Ekers.
