Berlín 10. mája (TASR) - Cenu Lea Baecka udelila dnes v Berlíne Ústredná rada židov v Nemecku šéfovi tamojšej diplomacie Joschkovi Fischerovi. Spolkový minister zahraničných vecí sa tak zaradil medzi laureátov prestížneho ocenenia, medzi ktorými figurujú okrem iných spisovateľ Ralph Giordano, vydavateľka Friede Springerová, ale aj exkancelár Helmut Kohl, či bývalý spolkový prezident Johannes Rau.
Predseda rady Paul Spiegel vyzdvihol pri tejto príležitosti Fischerovo úsilie o normálne spolužitie medzi židmi a ľuďmi iných vierovyznaní a označil ho za dôstojného laureáta spomínanej ceny. Súčasne podčiarkol jeho zmysel pre rozvoj špecifických, nemecko-židovských vzťahov, poznačených novodobou históriou a pripomenul, že aj keď sa J. Fischer mnoho rokov angažoval za porozumenie so židmi, netajil svoju kritickú, aj keď jednoznačnú solidaritu so štátom Izrael.
Už v zdôvodnení ocenenia rada podčiarkla fakt, že Joschka Fischer nikdy nespochybnil vlastnú spoluzodpovednosť za bezpečnosť Izraela, ale súčasne bol k dispozícii aj Palestínčanom ako čestný sprostredkovateľ. Mužovi, ktorý vzhľadom na antisemitské tendencie v Nemecku opakovane varoval pred opätovným ponechaním židov napospas, sa podarilo poučiť sa z národnosocialistickej minulosti vlastnej krajiny.
Nedotovaná Cena Lea Baecka nesie meno rabína, ktorý žil v rokoch 1873-1956.
Rodák z poľského Leszna sa po presídlení do Duisburgu stal už v prvej dekáde 20. storočia vedúcou osobnosťou židovského liberalizmu. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako poľný rabín na západnom i východnom fronte. Následne sa stal kontaktnou osobnosťou židovskej komunity pre vedúcich činiteľov Weimarskej republiky. Ako vysoký predstaviteľ nemeckých židov nevyužil ani po prevzatí moci v krajine nacistami početné príležitosti na emigráciu a zostal vo vlasti, kde pomáhal spolutrpiacim v období holokaustu. V roku 1943 ho spolu s rodinou deportovali do terezínskeho geta, kde sa o dva roky neskôr dočkal - ťažko poznačený útrapami - oslobodenia Červenou armádou. Po druhej svetovej vojne sa síce usadil v Londýne, ale pokračoval aj v úsilí o porozumenie židov a nežidov vo vlasti a v ďalších krajinách. Svoje aktivity rozšíril o pedagogickú činnosť na početných univerzitách severoamerického i starého kontinentu, v ktorej pokračoval až do úmrtia 2. novembra 1956 v Londýne.
3 12 le juh
