a ľudová strana (EĽS) 224 kresiel v 626-člennom zhromaždení.
Pre sociálnych demokratov znamenali voľby nepríjemnú porážku - nielenže po prvý raz opustia vyskúšanú úlohu najsilnejšej formácie, ale klesnú dosť hlboko pod 200 mandátov, podľa týchto neúplných dát na 180. Európska socialistická strana (ESS) disponovala 214 a "ľudovci" 201 poslancami. Posun EP doprava nebude bez vplyvu na dianie v EÚ, v ktorej 13 členských krajinách vládnu alebo spoluvládnu sociálni demokrati alebo socialisti. Konzervatívni poslanci budú v najbližšom čase dbať hlavne o to, aby nebola príliš "ružová" Európska komisia, ktorej 19 členov nový predseda Romano Prodi navrhne na schválenie koncom júla. Pozíciu pravice upevnilo aj dobré skóre liberálov (Európska strana liberálov, demokratov a reformátorov, ELDR), ktorí si polepšili o dva mandáty - zo 42 na 44. Nie je však vylúčené, že medzi nich prídu niektorí poslanci zvolení pod inými zástavami - hlavne medzi menšími formáciami sú takéto presuny na začiatku funkčného obdobia bežné. Až 40 poslancov kvalifikovala prvá štatistika ako "zatiaľ nezaraditeľných". Štvrtou najsilnejšou stranou sa v EP vďaka dobrému skóre vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku (36 mandátov) stali zelení. Vedľa osobnosti nemeckého "búrliváka" Daniela Cohna-Bendita, ktorý viedol ekológov vo Francúzsku, sa o to zaslúžila aj "kuracia panika" posledných dní, ktorá ovplyvnila všetky tri zmienené krajiny. Z malých zoskupení si polepšili komunisti - ich Európska zjednotená ľavica (ESL) získala 35 kresiel, o jedno viac než pred piatimi rokmi. Prepadli nacionalisti z Únie pre Európu i radikáli bývalej predsedkyne Rady Európy Catherine Lalumierovej (z 34 na 16, z 21 na 13 mandátov). Pomohli si naopak euroskeptici Nezávislí pre Európu národov (z 15 na 20 mandátov). V novom EP by sa malo objaviť podstatne menej ultrapravicových tvárí - ich podiel klesne z 38 na 18.
Pokiaľ by stredoeurópski kandidáti ozaj vstúpili tak, ako stále plánujú, teda k 1. januáru 2003, týkali by sa budúce voľby do EP o rok neskôr už aj ich. Vtedy bude mať väčšina Západoeurópanov už dva roky vo vreckách zvoniace eurá, realitou by mohla byť i európska obrana a ozajstná zahraničná politika.
