Albánsko poskytlo svoje nebo, prístavy a infraštruktúru Severoatlantickej aliancii

TIRANA (ČTK) - Tirana v nedeľu požiadala NATO o útoky proti srbskému delostrelectvu, ktoré sú pri hraniciach s Albánskom. "Je potrebné, aby NATO zasiahlo a neutralizovalo srbské delostrelectvo pri hraniciach s Albánskom," citovala albánska agentúra ATA ministra vnútra Petra Kociho s tým, že srbské delostrelectvo už niekoľko dní strieľa smerom na albánske územie. Ministerstvo vnútra oznámilo, že v nedeľu predpoludním srbské delostrelectvo strieľalo na dediny Padesh, Kamenica, Lugu i Zi, Tropoja a na ďalšie miesta za albánskou hranicou. Uviedlo tiež, že pritom zabili dve osoby a zranili 12 ľudí, medzi nimi štyroch pohraničníkov v obci Tropoja. Albánsko predtým vyhlásilo, že prijme ďalších vojakov NATO okrem 8000 mužov, ktorých aliancia vyšle čo najskôr na ich územie, aby tam pomáhali pri rozdeľovaní humanitárnej pomoci medzi utečencov z juhosrbskej provincie Kosovo. "Rozhodli sme sa, že odovzdáme aliancii právo na kontrolu nášho vzdušného priestoru, prístavov a všetkých druhov vojenskej infraštruktúry v Albánsku," povedal z Tirany agentúre Reuters v Londýne albánsky minister zahraničných vecí Paskal Milo. Albánsky prezident Rexhep Mejdani vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pripravilo masívny plán pomoci pre Balkán, ktorý by pomohol po skončení vojny v Kosove podnietiť ekonomický rast a rozvoj demokracie v tejto nepokojnej oblasti. Mejdani, ktorého zbedačená krajina otvorila svoje dvere 300 000 albánskym utečencom vyhnaným z Kosova srbským silami, varoval, že táto oblasť zostane obeťou etnických konfliktov, pokiaľ sa tunajšia ekonomika nezačne rýchlo rozvíjať. Vyzval svetových predstaviteľov, aby pripravili plán finančnej pomoci typu Marshallovho plánu, ktorý pomohol znova vybudovať po druhej svetovej vojne západnú Európu. "Mám posolstvo pre európske a svetové organizácie: obráťte svoju pozornosť na Balkánsky polostrov," povedal Mejdani novinárom počas návštevy tureckého prezidenta Sülejmana Demirela. "Uvážte možnosť Marshallovho plánu pre Balkán, ktorý by umožnil rýchly ekonomický rozvoj oblasti, pomohol odstrániť starú šovinistickú mentalitu a urobil by hranice symbolickými," uviedol. Albánsko, trojmiliónová krajina, ktorá sa v roku 1997 ocitla na pokraji kolapsu, vzala na seba hlavnú ťarchu exodu z Kosova, odkiaľ z domovov za posledný rok vyhnali už polovicu albánskych obyvateľov.