Dušan Macuška podniká v advokácii a je akcionárom vo viacerých spoločnostiach. V rokoch svojej politickej kariéry v HZDS plnil rolu experta na „špinavú prácu“. Organizoval a viedol „prešetrovanie“ petičných hárkov Demokratickej únie, zisťovanie „príčin krízy ústavného zriadenia“ alebo diskreditačnú kampaň voči prezidentovi SR Michalovi Kováčovi.
V tom čase sa hovorilo, že stojí v pozadí viacerých spoločností, čo nikdy nepotvrdil. Vraj ho vo viacerých firmách zakrývali Lučenčania Roman Václavík a Vladimír Hraško. Václavík je dnes jednou z takzvaných nových tvárí Smeru a ich vzájomný vzťah s Macuškom po voľbách ochladol, podobne ako ochladlo kamarátstvo s Hraškom.
Macuška dnes verejne hovorí len o svojom obchodovaní s magnezitom a vo vinárenskom priemysle. Je spájaný s privatizáciou Ipeľských tehelní, ktoré su zaujímavé rozdielnou hodnotou trhovej ceny v čase predaja a cenou, za ktorú ich privatizéri kúpili. Podľa informácií SME mala trhová cena presahovať sto miliónov korún, majitelia ju vraj dostali za päť miliónov plus investície. „Uvedomte si, v akej situácii boli niektoré sprivatizované podniky. Ich trhová cena nepoukazovala na reálne stavy,“ povedal k tomu Macuška.
Politika ho nenapĺňala
V jeho majetkovom priznaní z roku 1995 sa píše, že vlastní dva domy a rozsiahlu haciendu v Kalinove. Cesta, ktorá vedie k haciende, stála desiatky tisícov korún. Choval tam kone a kedysi ju zdobil nápis na dverách: Dobrí ľudia.
Macuška však tvrdí, že jeho životná úroveň sa nezmenila ani príchodom do parlamentu, ani odchodom z neho. „Dnes som spokojný. Podnikanie je niečo úplne iné ako politika. Tá ma nenapĺňala,“ hovorí vychýrený vyšetrovateľ káuz z dielne HZDS.
„Išiel som tam úplne za iným účelom. Vždy som prízvukoval, že chcem robiť právo a podnikanie.“
Dnes hovorí, že do politiky by mali ísť iba bohatí ľudia. „Určite tušíte, aká je politika a všetci politici. Ide im len o peniaze.“ V tejto súvislosti o sebe konštatuje: „Ja som vždy vlastnil veľa.“
Vie, že bol na posmech
Macuška však z politiky odišiel až potom, ako ho vedenie HZDS zaradilo na 63. miesto na kandidátke. Hovorí, že svoje pôsobenie vo funkcii šéfa Komisie na prešetrenie príčin krízy ústavného zriadenia ľutuje: „Ja som to ani nevymyslel, ani nezriadil.“ Malo ísť o myšlienku Kataríny Tóthovej, ktorá potom postúpila vyššie, na ministerský post.
„Novinári mi pchali mikrofón pod ústa, robili si z toho srandu a vypytovali sa – vysvetlite, čo to je ústavné zriadenie, vysvetlite, aké sú príčiny krízy. A ja som to vysvetľoval.“
Na Mečiarovi obdivoval „mozog, výkon, pamäť a snahu“. Jeho vzťah k nemu však ochladol.
Je na seba hrdý
S ľuďmi z politiky už neudržiava žiadny kontakt. „Priateľmi sme zostali, ale nestretávame sa. Venujem sa robote, je čo dobiehať.“
Nečíta noviny, ani časopisy. Niekedy si nahrával osemdesiat minút spravodajstva denne a potom to všetko pozorne počúval a „triedil“. Držalo ho to ešte aj pol roka po voľbách, dnes ho to už nebaví.
Nevie ani to, či pôjde voliť. Svoj hlas bude vhadzovať do volebnej urny podľa toho, „ako ma kto vytočí“.
Nevie si spomenúť na žiadne politické rozhodnutie, na ktoré je hrdý. Neoslovilo ho ani rozdelenie Československa – hoci bol z HZDS, bolo mu to jedno. Naveľa si Dušan Macuška spomenul: „Hrdý som na to, že či vo vode, či v blate, alebo vo vzduchu, stále sa mi darí.“
