Keď minulý mesiac po skončení fóra zahraničných Maďarov v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán podporil požiadavku na obnovenie autonómie v srbskej Vojvodine a v rámci nej riešenie pre maďarskú menšinu, určite si mnoho ľudí spomenulo na Kosovo. Na naštrbenú srbskú národnú hrdosť, nacionalistov v Belehrade. Už-už sa núkala predstava ďalšieho ohniska konfliktu na Balkáne, pričom tentoraz by iskra preletela za pomoci Budapešti.
Nepopierateľne existujú isté paralely medzi Kosovom a Vojvodinou, obe sú mnohoetnické a obe, rok po sebe, prišli o svoj autonómny štatút (Kosovo 1989, Vojvodina o rok neskôr). Kým Kosovo je z 90 percent albánske, Vojvodina je prevažne srbská (z 54 percent). Žije tu väčšia časť juhoslovanských Maďarov, ktorí celkovo 3 percentami tvoria hneď po Albáncoch (16 percent) druhú najväčšiu etnickú skupinu v JZR. Vo Vojvodine predstavujú Maďari 19 percent obyvateľov a okrem nich tu žijú aj Chorváti, Rumuni, Slováci, Ukrajinci a Nemci.
Keď sa pod muškou rakiet NATO, vďaka potu vyjednávačov svetových veľmocí a pod dohľadom medzinárodných mierových síl kosovská situácia po dlhom krviprelievaní konečne vyrieši autonómiou, prirodzene sa vynára aj otázka obnovenia autonómie pre Vojvodinu, ktorej menšiny do rúk zbrane nikdy nevzali, a, navyše, autonómiu podporuje aj veľká časť miestnych Srbov. Obyvatelia Vojvodiny nikdy nechceli odtrhnutie od Juhoslávie. Ako uviedol Jószef Kasza, predseda Zväzu vojvodinských Maďarov (VMSZ), pre maďarské médiá, pred tromi rokmi ponúkli Maďari spoluprácu pri riešení postavenia menšín v Juhoslávii kosovským Albáncom, údajne sa ich snažili presvedčiť, aby nebojkotovali voľby, vďaka čomu by sa zmenil pomer síl v parlamente. Priština však ich ponuku rázne odmietla.
Keď srbské sily začali operovať v Kosove, branná povinnosť povolala do ich radov aj mnoho vojvodinských Maďarov, pričom už najmenej šesť ich v Kosove prišlo o život. Proti tomu však politický predstavitelia vojvodinskej maďarskej menšiny ostro protestovali s odôvodnením, že sa nemienia zúčastňovať na žiadnom etnickom ozbrojenom konflikte. Minulý rok ich zástupcovia dokonca rokovali o tejto otázke so srbským prezidentom a túto požiadavku podporila aj Budapešť. Účasť Maďarov na bojoch v Kosove bola aj dôvodom, prečo Budapešť odmietla akúkoľvek participáciu na prípadnej spojeneckej akcii v Kosove. NATO ju v podstate okrem poskytnutia vzdušného priestoru o nič iné ani nežiadalo.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
