Prehliadka Bratislavy zaberie deň, chýba jej šarm Prahy

PARÍŽ (TASR) - Francúzsky denník Le Figaro pozýva svojich čitateľov na návštevu Bratislavy, ktorá, ako píše, nezaberie viac ako deň. Bratislava podľa neho nemá šarm Prahy ani lesk Viedne či Budapešti. Hneď, ako prekročíte pás šedivých panelákových domov,

dostanete sa do malebného stredu mesta, do pešej zóny, do labyrintu prepletených uličiek vyšperkovaných nízkymi domami pastelovej farby. Renesančné fasády domov lemujú početné barokové kostoly, neraz včlenené medzi dve budovy. Autorka článku Stéphane Kovacsová pripomína čitateľom pôvodné názvy mesta: Brezalauspurc v čase Veľkej Moravy, maďarský Pozsony a Pressburg podľa po nemecky hovoriaceho obyvateľstva. Hlavné mesto SR prežilo pohnuté dejiny, rozhodne až do získania nezávislosti krajiny, zdôrazňuje. Autorka pripomína, že Bratislava leží tesne pri hraniciach krajiny a ponúka zmes maďarských a rakúskych architektonických štýlov. Pripomína tiež dejiny mesta. Uhorskí panovníci v roku 1536 preniesli hlavné mesto do Bratislavy, aby unikli pred tureckou inváziou. Za vyše tri storočia boli v Bratislave korunovaní 11 králi a osem panovníčok vrátane Márie Terézie. Panovnícke suity často navštevovali mesto. Pre Bratislavu to boli zlaté časy: pozývali talianskych, rakúskych a nemeckých architektov, sochárov a umelcov, aby tu postavili prepychové paláce. Na rôznych miestach sochy a pamätné tabule pripomínajú, že Mozart, Liszt, ale aj Dvořák pôsobili v Bratislave. Z Bratislavy nemôžete odísť bez toho, aby ste neochutnali jej vína - vinohrady okolo Bratislavy majú rozlohu 21 000 hektárov. Vína sa podávajú k slovenským špecialitám, najmä k jedlám s omáčkami s červenou paprikou, ale aj k chýrnym bryndzovým haluškám so slaninkou.