Brusel 23. januára (TASR) - Európska komisia (EK) dnes schválila návrh smernice, podľa ktorej budú znečisťovatelia životného prostredia platiť za spôsobené škody. Smernica sa má týkať znečistenia vôd, pôdy či poškodenia biodiverzity, ktoré spôsobia "vážne škody pre ľudské zdravie".
Ak sa s návrhom stotožnia členské štáty EÚ, bude sa v únii uplatňovať princíp "znečisťovateľ platí" a na odstraňovanie škôd už nebude musieť kolektívne prispievať celá spoločnosť. Prevádzkovatelia pre životné prostredie nebezpečných aktivít, ktorí spôsobia škody, ich budú musieť odstrániť vlastnými silami, alebo nápravu zaplatiť.
"Myšlienka, že znečisťovateľ musí platiť, je základným kameňom politiky EÚ. Dnešným návrhom posielame jasné posolstvo: prišiel čas uplatniť princíp znečisťovateľ platí v praxi," komentovala dnešné rozhodnutie komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová.
Členské štáty musia byť podľa nej schopné riešiť environmentálne škody a podľa spoločných pravidiel stanoviť, kto je za ne zodpovedný a kto by mal znášať náklady na ich odstránenie. Dnes navrhnuté pravidlá budú silným motívom predchádzať takýmto škodám, dodala komisárka.
Dnešný návrh predstavuje legislatívny rámec pre environmentálnu zodpovednosť, ktorá má zabezpečiť, že škody na životnom prostredí vzniknuté v budúcnosti budú napravené a že sa im bude predchádzať. Nemá retrospektívny účinok. Za realizáciu tohto režimu budú zodpovedné najmä štátne úrady, ale dôležitú úlohu budú mať aj mimovládne organizácie, ktoré budú mať právo žiadať ich, aby konali. V oblasti prevencie návrh predpokladá, že ak podnik spôsobí situáciu, ktorá by mohla viesť k škodám na životnom prostredí, bude povinný prijať preventívne opatrenia, ktoré tomu zabránia. Ak však napriek tomu k škode dôjde, zodpovedný štátny orgán v danom členskom štáte musí zabezpečiť, že škoda je odstránená. Buď požiada prevádzkovateľa, ktorú škodu spôsobil, aby prijal kroky na jej odstránenie, alebo tak urobí sám s tým, že bude žiadať zaplatenie vynaložených nákladov.
Smernica sa týka prevádzkovateľov "rizikových alebo potenciálne rizikových aktivít", ako napríklad vypúšťanie ťažkých kovov do vody alebo ovzdušia, výroba nebezpečných chemikálií, spaľovanie nebezpečného odpadu a podobne. Ostatné podniky budú zodpovedné len za tie škody, ktoré spôsobia z nedbanlivosti.
Dnešný návrh predloží EK 4. marca na rokovanie ministrov životného prostredia EÚ, čím sa začne legislatívna procedúra. Na jej konci musia smernicu schváliť Európsky parlament a členské krajiny. Tento spolurozhodovací proces môže trvať dva až tri roky. Po definitívnom schválení smernice budú mať členské štáty dva roky na jej zavedenie do národného práva. Keďže v roku 2004 dôjde zrejme k rozšíreniu EÚ, princíp "znečisťovateľ platí" budú musieť prevziať aj kandidátske krajiny.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
