Hrob Jana Palacha bol vždy plný kvetov

Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, ktorý sa 16. januára 1969 v Prahe na Václavskom námestí pri soche svätého Václava polial horľavinou a zapálil, sa v období normalizácie stal symbolom odporu proti československej okupácii. Jeho hrob v Olšanoch sa stal pútnickým miestom, denne bol zasypávaný kvetinami a horeli na ňom desiatky sviečok. Napriek tomu, že pri hrobe stáli príslušníci Štátnej bezpečnosti. V roku 1970 sa československé úrady rozhodli Palachove pozostatky z pražského cintorína na Olšanoch odviezť. Hrob bol na príkaz Štátnej bezpečnosti v noci 25. októbra 1973 tajne exhumovaný, zvyšky spopolnené a 27. marca 1974 uložené do rodinného hrobu vo Všetatoch. Na svoje pôvodné miesto na Olšanskom cintoríne sa mohli vrátiť až 25. októbra 1990. V januári 1989, keď uplynulo dvadsať rokov od Palachovej smrti, Charta 77 vyhlásila národnú púť k Palachovmu hrobu. Represiami vo Všetatoch vtedy vyvrcholili udalosti, ktoré sa začali v predvečer dvadsiateho výročia Palachovej smrti 15. januára 1989 v Prahe. Spontánnu manifestáciu na Václavskom námestí a v okolitých uliciach polícia a Ľudové milície brutálne rozhohnali, vyše 1400 ľudí bolo zadržaných. Palachov týždeň značne prispel k diskreditácii režimu a k zmene klímy v spoločnosti. Fatálnej chyby sa režim dopustil zatknutím a odsúdením Václava Havla, po ktorom vlna protestov postupne mohutnela a začali sa do nej zapájať aj ľudia stojaci dovtedy mimo opozičných kruhov. Komunistický režim bol definitívne porazený po novembrových udalostiach toho istého roku. O rok neskôr, keď sa po prvý raz na Palacha spomínalo oficiálne, zaplnilo všetatské námestie päťtisíc ľudí. Účasť v nasledujúcich rokoch bola o niečo slabšia, na pietnom akte však boli vždy prítomné stovky osôb.