Rusko je päť mesiacov od začiatku krízy stále na dne

PARÍŽ (TASR) - Ruská ekonomika je päť mesiacov po devalvácii rubľa stále v šokovom stave. Priemyselná výroba sa znižuje, mnohé podniky - dokonca aj najväčšie - sú stále vo virtuálnom krachu, nezamestnanosť prudko narastá v terciárnej sfére, kúpna sila ruského obyvateľstva upadá v dôsledku ďalšej inflácie. Podľa predpokladov ruskej vlády má inflácia v roku 1999 predstavovať 30 percent, niektorí ekonómovia však tvrdia, že jej ukazovateľ bude dvakrát vyšší. Analýzu stavu ruskej ekonomiky priniesol francúzsky denník Le Monde. Trhy sa nemôžu dostať z letargie a privatizácie, vrátane predaja 2,5 percenta kapitálu prosperujúcej spoločnosti Gazprom, sú na mŕtvom bode pre nedostatok kupcov. Moskva, výkladná skriňa krajiny, stratila zo svojej vznešenosti, regióny sa usilujú zaviesť systém sebestačnosti. Situácia vo verejných financiách je katastrofickejšia ako nikdy predtým: fiškálne príjmy predstavovali v štvrtom štvrťroku 1998 len 8 až 9 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a deficit bilancie bežných transakcií (necelých šesť miliárd dolárov, respektíve 5,1 miliardy EUR koncom júna 1998) sa naďalej prehlbuje. Rubeľ sústavne klesá v porovnaní s dolárom - po ďalšom poklese na devízových trhoch 10. januára bol jeho kurz stanovený na 22,4 rubľa za jeden USD. Rezervy centrálnej banky sa od začiatku roka 1998 znížili o 30 percent, konštatuje Le Monde. Ruskej vláde sa síce podarilo dosiahnuť, aby ruský parlament odhlasoval v prvom čítaní 24. decembra 1998 rozpočet na rok 1999. Tento rozpočet však väčšina zahraničných pozorovateľov a dokonca aj značná časť ruských politikov považuje za nereálny. Nedá sa teda povedať, že tri ďalšie čítania, ktoré sa majú začať 13. januára, budú mať rovnako ľahký priebeh. Rusko od decembra 1998 dostalo rôzne potraviny, ktoré sa majú nasmerovať do penzijných fondov a organizácií zabezpečujúcich pomoc pre najnúdznejších.