CHRONOLÓGIA: Odvolaní ministri vlády Mikuláša Dzurindu
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
9. augusta 1999
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka podal demisiu. Vo vnútri koalície bol obviňovaný pre rezortné aféry - výber poradcu pre privatizáciu telekomunikácií a pre zrušenie tendra na licenciu pre mobilné
siete GSM 1800. Prezident Rudolf Schuster za nového ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií vymenoval 12. augusta 1999 Jozefa Macejka.
19. októbra 1999
Minister hospodárstva Ľudovít Černák podal demisiu. Na jeho miesto bol 21. októbra 1999 menovaný predseda Demokratickej únie (DÚ) Ľubomír Harach. Ľ. Černák čelil kritike médií i vládnej koalície pre sporné rozhodnutia v afére Nafta Gbely a podozrenia z klientelizmu.
28. septembra 1999 z 98 prítomných poslancov NR SR hlasovalo za vyslovenie nedôvery Černákovi 36, proti bolo 27 a zdržalo sa 35.
4. júla 2000
Minister zdravotníctva Tibor Šagát odstúpil z funkcie. Svoju abdikáciu vnímal ako vyvodenie politickej zodpovednosti za udalosti okolo hospitalizácie a priebehu ošetrovania prezidenta SR Rudolfa Schustera. Abdikoval aj napriek podpore poslaneckého klubu SDK a jednoznačnej podpore deviatich predstaviteľov zdravotníckej samosprávy. 12. júla 2000 premiér Dzurinda uviedol do funkcie nového ministra zdravotníctva Romana Kováča.
2. januára 2001
Minister obrany SR Pavol Kanis podal demisiu. Odchod z vlády oznámil už 17. decembra 2000, pričom jeho dôvodom boli nedostatočne vysvetlené okolnosti okolo financovania jeho rodinného domu, kauza Katrim Stella, ale aj kritika na jeho personálnu politiku na ministerstve obrany. SDĽ pôvodne navrhla na post ministra obrany Jozefa Tuchyňu, ktorého však koaliční partneri a tiež prezident R. Schuster neakceptovali. 3. januára bol za ministra obrany vymenovaný ďalší kandidát ľavicových demokratov, veľvyslanec SR v ČR Jozef Stank. P. Kanis sa vrátil do NR SR ako poslanec.
3. mája 2001
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda podal návrh na odvolanie podpredsedu vlády pre európsku integráciu Pavla Hamžíka z funkcie. Najvážnejšou chybou Hamžíka bolo, že neinformoval vládu o upozornení generálneho riaditeľa Direktoriátu Európskej komisie (EK) pre rozšírenie Eneka Landabura, ktorý v liste zo 6. apríla oznámil pozastavenie pomoci a žiadal vládu, aby sa prioritne zaoberala zneužívaním fondov Európskej únie (EÚ). Hoci kabinet odvtedy rokoval štyri razy, Hamžík tento list nespomenul. P. Hamžík sa vrátil do NR SR ako poslanec.
14. mája 2001
Minister vnútra SR Ladislav Pittner podal demisiu. Dôvodom jeho rozhodnutia bola skutočnosť, že pre časť koalície už nie je dôveryhodnou osobou a má voči nemu výhrady. Pittnerovi boli vyčítané predovšetkým tieto nevyriešené kauzy: vražda exministra Jána Duckého a bossov podsvetia, Ivan Lexa, ktorý je stále na úteku a Alexander Rezeš, Vladimír Poór a Rudolf Žiak. L. Pittner vrátil do NR SR ako poslanec.
22. januára 2002
Ministerka financií Brigita Schmögnerová dnes po stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom informovala médiá, že v pondelok podá do rúk prezidenta republiky Rudolfa Schustera demisiu.