Slovenský režisér Roman Polák naštudoval v pražskom Divadle Bez zábradlí hru Čajka

PRAHA (SME - bd) - Roman Polák tvrdí, že ruská klasika zďaleka nie je niečo mŕtve. Ak sa dokáže zaujímavo prečítať a herci vezmú problémy postáv za svoje, môže vzniknúť živé divadlo napriek tomu, že autor žil neraz pred viac ako sto rokmi a písal pre svojich súčasníkov. Pre tvrdenie má najlepšie argumenty - vlastné inscenácie v domovskom divadle Astorka-Korzo `90. S veľkým ohlasom sa tu stretol jeho Ujo Váňa od A. P. Čechova, nasledujúci Ostrovského Les v jeho réžii sa už stal najlepšou inscenáciou predminulej sezóny a získal i cenu za réžiu, tohto roku v Doskách - ankete divadelných kritikov a publicistov - zasa množstvo nominácií žali jeho a Gorkého Meštiaci, čiže Scény z domu Bessemenovcov, aby sa napokon stali inscenáciou roku a Zora Kolínska i Boris Farkaš za výkony v nich herečkou a hercom roku. Napriek tomu, že Polák avizoval Meštiakmi zavŕšenie svojej ruskej trilógie, zdá sa, že ruskej dramatiky sa ešte nenabažil. Pre zmenu ju inscenuje v cudzine. V Heřmánkovom Divadle Bez zábradlí v pražskom paláci Adria pripravil s hercami M. Vančurovou, O. Brouskom starším, L. Vlasákovou, R. Hrušínským, J. Smutnou, L. Mrkvičkom a ďalšími Čechovovu Čajku, ktorá mala včera premiéru. Podľa jeho slov je to ďalší pokus preložiť Čechova do súčasného jazyka. I keď v klasických kostýmoch, lebo modernizáciu vo vizuálnom zmysle slova až tak rád nemá. Nemá pocit, že veľké témy môžu zmeniť spoločnosť, práve preto ho zaujímajú obyčajné hry o ľudskom živote, osamelosti, snahe nájsť lásku a porozumenie. Na Čajke ho láka, že je plná krutosti a nevšímavosti, ale aj citu, vášní, komiky i tragiky. Jeho ďalšieho miláčika, Shakespeara, ku ktorému sa tiež často vracia a ktorého režíroval i v USA, síce teraz necháva odpočívať v hrobke v rodnom Stratforde, ale určite vraj má ešte zálusk na dve-tri jeho hry. Zatiaľ však nedozrel čas, či nenastala správna konštelácia hviezd, aby po nich siahol. Musí si od neho nateraz oddýchnuť, zato by však rád v Astorke v najbližšom čase inscenoval Moliérovho Mizantropa s M. Lasicom v hlavnej role. Takže po Cyranovi je, zdá sa, na obzore ďalšia koprodukcia medzi Astorkou a Štúdiom S.